Ako rodič môžete mať pocit, že váš potomok (častejšie syn, ale ani dievčatá nemusia byť výnimkou) je hráč, gamer… proste trávi pred obrazovkou oveľa viac času ako vonku s loptou. A ešte pri tom mláti do klávesnice a prežíva to ako ozajstný boj.
Rodič môže spanikáriť a nasadiť všetky možné techniky od policajného štátu až po nátlak a vyhrážky, že v dospelosti budeš, synu môj, tučný, lenivý a chorý. Máte pocit, že všetka technika – iPhony, X-Boxy, počítače sa spikli proti vám… možno vám pomôže pozitívnejší prístup a vstup do tohto vesmíru, aj keď vám možno inak nejde vôbec pod fúzy. Skúste nejakú jemnú nenásilnú stratégiu, ktorá do vašej rodiny nastolí pohodu a zároveň aj pevné pravidlá.
Prijmite fakt, že váš syn žije v inej dobe než ste možno vyrastali vy. Možno ste si nevšimli, ale aj medzi hrami môžu byť veľké rozdiely. Niekde sa len bezducho strieľa, ale napríklad nesmierne populárny Minecraft je ako obrovské Lego s veľkými možnosťami pilovať detskú predstavivosť a technickú logiku. Môžete so synom stráviť pár minút hraním, nakoniec, nikto vás nenúti sa tomu venovať hodiny denne. Zapojte aj mamu. Naučte sa jazyk a kódy mladých. Lepšie im porozumiete.
Vyjdite synovi v ústrety. Kúpte mu počítač, aj keď je všetkým jasné, že sa na ňom bude oveľa viac hrať ako študovať, hoci pred kúpou sľubuje opak. Detská izba pre chlapca by mala byť zariadená podľa jeho gusta a vy mu môžete pomôcť. Keď mu napríklad kúpite lepší stolík, stoličku, podložku pod myš, vidí, že máte záujem a staráte sa. Nemusíte ísť od extrémov aké vidíme na niektorých obrázkov na internete, kde sa detské izby premieňajú na hráčske dúpätá s obrovskými obrazovkami, kde každých 10 centimetrov trčí nejaký joypad alebo volant.
Základom je, že syn musí mať aj iné povinnosti. Predovšetkým študijné, ale aj pomáhať doma, jeho vyjednávanie s vami má určité hranice. Strážte čas a majte jasné pravidlá o hraní. Napríklad ráno po vstaní pred školou určite nie. Až po skončení úloh. A podobne. Limity sú dôležité aj pre rodičov, aj pre deti. Ak ste prísni na seba a neporušujete svoje zásady, idete dobrým príkladom a dieťa to registruje. Musíte mať systém odmien a konzekvencií – civlizovaných trestov. Ale rozhodne nedospejte do stavu rodinnej vojny, keď sa už vyťahujú káble zo zásuvky. To nemusí skončiť dobre.
„Obrazovky“ by ste nemali používať ako voľnočasové tlačítko. Čiže keď chcete mať čas pre seba, pošlete syna hrať sa a zabudnete na neho. To je asi najväčší problém, že toto vypínanie povinností rodičia dnes až príliš veľa používajú. Naučte sa asertívn zaveliť „nie“. Syn by si mal nájsť aj iné koníčky – ak sa len hrá, to znamená, že jeho život v reálnom živote je chudobnejší. Mohol by zaplniť šport, kamaráti alebo nejaké hobby. Ak rád číta knihy, v dospelosti sa mu to len a len vráti. Môžete syna viesť k výletom do prírody a podobne – to je výborne strávený čas, ak má dostatok slobody a nerobí to nasilu. Vlastne akékoľvek nútenie do čohokoľvek sa vždy obráti proti rodičovi, ako mnohí už zistili.
Keď sa pozrieme na grafy z newzoo.com, vidíme, že to bolo zhruba pred dvomi až štyrmi rokmi, keď PC (stolné počítače) stratili dominanciu v hernom priemysle.
Videohry na konzolách mali už o chlp lepší podiel na trhu – a na chrbát sa im lepili hry na smartfónoch. Prognóza na rok 2017 hovorí, že PC bude mať 26 % z trhu, konzoly 28% a smartfóny 30%. S tým, že celý trh sa neustále nafukuje a nafukuje… a číní tak už vyše 40 rokov, keď sa v začiatkoch dalo hrať len na predchodcoch počítačov. Veľmi kvalitné porovnanie herných platform má aj Wikipedia.com.
Mimochodom, zo všetkých týchto dát a článkov vyplýva aj jedna vec – trh je momentálne dosť stabilizovaný a v najbližších rokoch sa asi viac nerozhúpe. Počítače držia nad vodou viac menej masové hry na internete – MMO hry, MOBA hry, všelijaké strieľačky a multiplayerovky, kde hráte proti živým ľuďom. V offlinových hrách sa pre PC už ozajstné blockbustery nevyvíjajú exkluzívne – top série ako Assassin’s Creed, Witcher, Elder Scrolls a tak ďalej a tak ďalej – sú už multiplatformové. PC-čkár hráč to pozná aj podľa nešikovného ovládania, ktoré je horšie ako povedzme pred 15 rokmi :). Ale to je už daň za to, že aj také ohromné hity ako GTA na PC vôbec idú.
Herný PC, to je vlastne Windows. Od DOS čias to inak nebolo – hoci Linuxákov máme radi, pri hraní im nikdy neveríme, že rozbehajú to isté, čo my na Windows 10. Jednoducho, emulátor je vždy len emulátor. Pri Windows sa už dlhé roky nedeje žiadna významná revolúcia. Procesory prestali zrýchľovať podľa Moorovho zákona, pretože technológia narazila na svoje hranice. Prakticky všetky hry pustíte aj na „sedmičkách“. Revolúcie sú maličké a v detailoch, točia sa okolo distribučných systémov ako sú Steam a Origin a okolo spomínaných crossplay konceptov. Inými slovami – voda je pokojná.
Možno by sme si mohli povedať, prečo je PC výborná platforma na hranie, aj keď vôbec nie taká špecializovaná ako Playstation alebo X-Box. Teda – pardon všetkým vyznávačom ostatných platform, autor článku je veľký fanúšik PC a na Wii pod televízorom padá prach :).
Prekvapujúcou výhodou PC je cena. V minulosti boli herné počítače drahé a keď ste neurobili významný upgrade každé dva roky, už vám vaša šunka nestíhala. Ale technológia pribrzdila, rýchlostné preteky skončili. Počítač na hranie zoženiete aj za 300 eur – možno vám nepôjde nič na maximálnych detailoch, ale PC-čkári môžu byť aj starí nostalgickí hráči, ktorým je to fuk. Samozrejme, môžete aj poriadne investovať a vtedy budete mať „vizuál“ kvalitnejší ako akýkoľvek konzolista.
Upgradovateľnosť a prispôsobiteľnosť sú ďaľšie tradičné body k dobru pre PC. A čo ovládanie myšou? Mierenie v strieľačkách alebo strategické klikanie na iných platformách nehrozí… Potom je tu taká vec, že už skončila éra, keď niektoré hry boli „exkluzívne“ len pre vyvolené platformy (preslávili sa tým najmä Nintendo a Sony). Samozrejme, úžasné veci ako The Last of Us si na PC nezahráte… ale stále veľký trh sa neignoruje ľahko.
Počítače majú aj obrovskú spätnú kompatibilitu, čo konzole nemajú vôbec alebo len sčasti. Na PC spustíte toho veľa – rovnako ako veľa toho nejde a musíte hľadať ako :). No Windows hry hrávam občas aj také 20 rokov staré a ide to. A na DOSácke zlaté poklady máme emulátory… alebo sa dokonca dajú hrať v browseri. Link sem ani nebudem dávať, pretože takých projektov je už viac.
A poďme ešte k drsnejším dôvodom, prečo mať PC ako hlavnú hernú stanicu. Čo tak hranie zadarmo? Free to play model momentálne PC vládne a hromadu parádnych hier môžete hrať zadarmo, s istými obmedzeniami, samozrejme, ale je to iné ako vycálovať 50 euro za hru a potom ju odložiť po 10 minútach. A potom tá úžasná všestrannosť počítača – väčšinou ho máte ako kanceláriu, komunikačný spot, výtvarné štúdio atď atď. Môžete k nemu pripojiť periférie od výmyslu sveta (alebo aspoň poriadnu pohodlnú klávesnicu, ktorá je 4 x väčšia ako váš tablet) a prispôsobiť si ho podľa ľubovôle. Vlastne PC a MS Office potrebuje každý tak či tak. V 21. storočí… Sú veci, ktoré do smartfónu ani tabletu nevtesnáte.
