Aj navzdory klimatickým zmenám a otepľovaniu sa u nás na Slovensku stále dá len ťažko posedieť vonku, keď je zima. Pritom krajina okolo môže byť krásna – na jeseň, v zime, či v skorú jar… Pred pár rokmi začala aj u nás móda montovania ohrievačov na terasy či dvory.
Začali s tým najmä reštaurácie a podobné prevádzky, ktorým sa to finančne vracia. Ale niečo podobné sa dá zariadiť aj doma. Ak nebudete na terase vysedávať od rána do večera, nemusí to byť ani finančne náročné na prevádzku.
Atmosféra v zime – alebo v daždi – má v sebe kúzlo popíjania piva (alebo kakaa), človek zamotaný v deke pozoruje prírodu, premýšľa a počúva kvapky dažďa či vŕzganie snehu. Aj jedlo chutí tak nejak inak. Bolo by škoda prísť o toto len preto, že na vykúrenie vonkajška by ste potrebovali byť milionárom. V skutočnosti ani nie.
Terasový ohrievač je zvyčajne stavaný na to, aby kúril predsa len v čiastočne uzavretom priestore. Sále len určitým smerom, na drahších modeloch sa uhly dajú prenastaviť. Keďže nie sú považované za nábytok, ich dizajn býva často rozmanitý, bývajú riešené ako stojany alebo ako zavesené či stolové spotrebiče. Líšia sa aj veľkosťou, niektoré môžu vyzerať napríklad ako kozub či piecka – fantázii dizajnérov sa medze nekladú.
Terasové ohrievače môžu byť na elektrinu alebo na plyn – v tom prvom prípade potrebujú kábel a zástrčku, v druhom prípade dopĺňať palivo. Druhý mobil je mobilnejší (ak teda nie je na pevú prípojku), takže sa výborne hodí napríklad na kemping alebo táborení. Ak máte v zime robotu v garáži, tiež takýto ohrievač oceníte, hoci nie sú vždy určené do úplne uzatvorených priestorov.
Zvyčajne platí, že stojace ohrievače sú výkonnejšie, ale tiež viac “žerú”. Môžu byť vybavené poistkami proti prevrhnutiu alebo časovačom – veľmi užitočné, ak sedíte na terase do noci a zabúdate vypínať spotrebiče. Technológie sa vyvíjajú, spotreba klesá, výkon stúpa – terasové ohrievače sú výborný nápad ako si spestriť život, keď sa počasie zosychraví.
Problém už nie je v technológii, ale v etike a v zákonoch.
Úplná väčšina populácie dnes nosí minimálne jednu maličkú kameru so sebou (v telefóne či v tablete). Už sa ani nedá hovoriť o nejakom šírení. Kamery sú bežné ako oblečenie. Štáty využívajú kamery na odhaľovanie kriminálnej činnosti alebo dokonca na boj s terorizmom (avšak efektivita je otázna). Bežný užívateľ na zábavu a vešanie fotiek na Instagram. Tieto dva odlišné svety sa však môžu začať pretínať – napríklad, ak si zaobstaráte špionážnu kameru.
Mini zariadenie, ktoré sa vojde doslova do gombíka na košeli (ako na obrázku) môžete vlastniť s rôznymi úmyslami a my si v tomto článku povieme, kedy je takáto kamera vhodná a kedy nie. Sú ľudia, ktorí sa nazdávajú, že slová “skrytá” a “etická” nejdú dokopy. Morálny kódex neexistuje, je na našej inteligencii posúdiť, čo je vhodné a čo nie.
Spy kameru je vhodné použiť:
– ak čakáme, že budeme obeťou alebo svedkom kriminálneho činu, na ochranu svojho majetku a života. Starosť o vlastnú bezpečnosť skrátka stojí nad všetkým ostatným.
– ak úradníci alebo inštitúcie zneužívajú svoje právomoci na váš úkor. Treba dodať, že zle napísané slovenské zákony prikazujú nahrávanie dopredu oznámiť (čo je napríklad veľmi nelogické ak si úradník pýta úplatok) a sú známe prípady, keď jednoducho súdy vyhlásili nahrávky za neplatný dôkaz.
– ak čelíte zneužívaniu alebo neúnosnému tlaku zo strany známych či dokonca rodiny. V ťažkých prípadoch, keď stojí slovo proti slovu a tretia strana vás nedokáže rozsúdiť, si môžete pomôcť nahrávkou. Treba však citlivo posudzovať súkromie, pretože v rodinných vzťahoch si môžete napríkad nadávať a tak ďalej.
– pri diskriminácii v práci, ktorá prekračuje akékoľvek medze. A samozrejme, ak určite dochádza k porušovaniu Zákonníka práce či iných zákonov.
– ak sa vás snaží oklamať nejaký obchodník, špekulant, ľudový liečiteľ-šarlatán a podobne. Ak sa niekoho neviete zbaviť a vyslovene vás otravuje, malá kamerka ho môže jednoducho odstrašiť.
– nahrávať si môžete aj na verejných zasadaniach Mestských a Obecných zastupiteľstiev. Tieto stretnutia sú teoreticky určené pre verejnosť a je len chybou slovenských ľudí, že na ne málo chodia a málo sa zaujímajú o veci verejné.
– pri výkone investigatívnej žurnalistiky. Novinárom dnes už nie je len človek s preukazom pracujúci pre veľkú redakciu. Prakticky každý blogger alebo youtube môže vykonávať aj novinársku prácu a odhaľovať veci, ktoré by nemali ostať skryté. Opäť platí ale, že na Slovensku nie sú zákony nastavené štýlom “verejný záujem stojí nad všetkým” ako v západných krajinách. V každom prípade vám špionážne kamery môžu zabezpečiť aspoň to, že verejnosť uvidí, že máte pravdu.
Tajné nahrávanie je naopak neetické v týchto prípadoch:
– točiť si učiteľov, spolužiakov alebo kolegov v práci počas bežného dňa, napríklad z dlhej chvíle alebo zlomyseľnosti.
– robiť záznam chorých ľudí, alebo napríklad ľudí po autonehode, a to aj v prípade, že vám to pripadá smiešne (ak má napríklad niekto žalúdočné problémy a podobne)
– natáčať si pestúnku. V slovenských domácnostiach veľa pestúnok zatiaľ nenájdeme, ale táto téma je veľmi široko prepieraná napríklad v USA. Majú ľudia právo natáčať si tínedžerku od susedov, ktorá vám varuje deti, keď idete na večeru? Zákon to nezakazuje – ostatne, je to u vás doma, ale aj tak narušujete súkromie danej osoby (pravdaže, ak nemáte vážne podozrenie že nejak ubližuje vašim deťom, ale to by ste takú pomoc zrejme nevolali).
– natáčať si deti bez súhlasu rodičov. Deti sú tabu – vždy sa treba opýtať rodiča.
– natáčať si obnažených ľudí bez ich súhlasu. Napríklad pri opaľovaní na kúpalisku, vykonávaní potreby a podobne. To je voyerizmus a v určitom štádiu to môže byť dokonca choroba.
– získavanie osobných údajov ľudí. To môže byť aj trestné – veď napríklad čísla na kreditke stačia človeku, aby uskutočnil nákup na internete.
– natáčať si susedov dvor, alebo celkovo, súkromný majetok či pozemok bez súhlasu majiteľa.
Špionážne kamery môžu mať rôznu podobnu. Na cool-mania.eu (všetky obrázky sú použité z tejto stránky) sa predávajú ako perá, kľúčenky, budíky, hodinky, okuliare či gombíky.
Jedna malá kvapka nerobí ani dážď ani more… ale kvapka ku kvapke, a časom sa roztrhne aj tá najpevnejšia skala. Stačí dosť času. Voda nie je vždy zvládnuteľný živel, napriek tomu vyžadujeme teplé a suché obydlia.
Voda môže za to, že betón a malta držia pokope, ale časom môže aj za to, že sa materiály začnú droliť, či rozpadať. Príliš veľa vody – alebo aj obyčajnej pary (ktorá je v skutočnosti neviditeľná), môže spôsobiť, že bývate nepohodlne medzi plesnivými stenami, alebo máte problémy s elektrinou, so zápachom či dokonca so statikou. Nadmerná vlhkosť je nezdravá ako pre človeka, tak aj pre jeho obydlie (naopak, prílišné sucho tiež škodí ľudskému organizmu). Trik spočíva v nájdení zlatej strednej cesty.
Vlhkosť sa do domu môže dostávať dvomi spôsobmi. Zvnútra (a teda môžete za to vy) alebo zvonka. Vnútri sa parí pri varení, praní, nadmernom sprchovaní, ale napríklad aj pri pestovaní väčšieho množstva kvetov a podobne. Evergreenom je málo vetraný interiér. Avšak môžete mať aj úniky vody z toalety, z vane, zo starého bojlera, z vykurovacieho systému, či dokonca potrubia v stene (ak je únik menší či čiastočný – nemusíte na to prísť hneď). O trhlinách a zle utesnených otvoroch ani nehovoríme. A podobne.
Zvonka prichádza vody oveľa viac. Najmä formou zrážok (dažde, sneženie, ale aj hmly), no môže prísť aj povodeň, alebo vzlínanie spodnej vody (ak bývate v blízkosti rieky, určite to poznáte – kvalitné základy sú… základ). Voda vám môže na dom stekať z kopca, alebo ju môžu na vašu stavbu špliechať okolo idúce autá, ak bývate blízko cesty a máte pred domom priehlbiny, kde sa chytá voda. Riešením sú kvalitné izolácie, trativody a všelijaké stavebné úpravy typu drenáž, obkop domu a nasadenie kupolkovej fólie…
Pri každom probléme vždy odstraňujeme príčinu a nielen následky. Inak sa následky budú opakovane vracať. Nebudeme teraz rozoberať vážne vonkajšie úpravy. Vnútri sa dá kontrola vlhkosti dosiahnuť užitočnou elektrotechnikou – vysúšače sú dnes dostupné pre široké masy ľudí. Samozrejme, používajú sa veľa aj v skleníkoch či bazénoch, no určite nie je hlúposť používať ich aj doma, ak váš vlhkomer ukazuje hodnotu vyššiu ako 50-percentnú vlhkosť vzduchu. Nechránime len dom, ale aj nábytok či koberce v ňom.
Princíp je úplne jednoduchý – ventilátor vháňa vzduch okolo chladiacej špirály (to isté sa deje pri klimatizáciách, preto sú tieto spotrebiče často kombinované) a voda sa zráža (buď v zbernej nádobke alebo sa odvádza hadicou). Pokročilejšie prístroje majú aj vlastné čerpadlá, no v domácom prostredí predpokladáme, že predsa len vám stačí menší mobilný prístroj na kolieskach, ktorý sa dá umiestniť podľa potreby kde chcete.
Ak vidíte na nábytku, odlepených tapetách alebo v rohoch miestnosti, že sa niečo deje, určite sa zamyslite aké riešenie potrebujete.
