Je jedno, či čakáte prvé bábo, alebo sa snažíte z “jaskyne” svojho tínedžera spraviť fungujúci životný priestor. Niektoré pravidlá sú univerzálne vždy a všade.
Ak ste veľkí perfekctionalisti, prejdite si najprv farebné vzorkovníky – aké kombinácie farieb sa k sebe hodia. Možno vás prekvapí tá bohatosť. Navyše, v 21. storočí sa tento aspekt dá naštudovať jednoducho na internete. Každý vek dieťaťa má trochu iný prístup k farbám – môže sa vám u dcéry napríklad ľahko stane že zo dňa na deň vyrastie z ružovej a stane sa z nej prechodne temná gotička :). No, ale nechceme vás plašiť. Okrem farby maľovky sú najviac výrazné v izbe tapety, obrazy, záclony, plagáty a náter nábytku. Pri dekorácii má rozhodne čo povedať aj vaša ratolesť (ak už sa dokáže vyjadrovať) – určite nechcete, aby boli deti nešťastné zo svojej izby, naopak, majú ju milovať ako svoju “základňu”.
Prioritná bude pravdepodobne bezpečnosť. Nechcete žiadne “detské pasce”, vytŕčajúce rohy nábytku do ktorých sa často vráža alebo nebodaj nejaké vytŕčajúce ostré predmety. Pri úplne najmenších deťoch rozmýšľate neustále na čo všetko sa dá dočiahnuť a snažite sa to odstrániť z dosahu. Pre výmyselníkov môžu byť nebezpečné lampičky alebo objekty, za ktoré sa dá vešať. Spomeňte si na svoje detstvo a myslite dopredu. Detské izby musia byť vždy bezpečné a pohodlné.
Na kľúčových (tzn.najpoužívanejších) kusoch nábytku sa neoplatí príliš šetriť. Posteľ alebo stolík bude možno dieťaťu slúžiť až do dospelosti (a možno aj potom), takže by mali byť byteľné, trvácne, kvalitné. Ako ozajstná investícia do budúcnosti.
Treba rátať s tým, že deti sa potrebujú hrať a musia mať v izbe dostatok miesta, napríklad aj na stavbu pirátskej lode alebo niekoľkometrového projektu z loga. A zároveň sa izba musí aj dať dobre upratovať (nemali by tu byť neprístupné miesta, kam nedočiahnete s vysávačom apod). Čary s priestorom vedia byť náročné na technickú predstavivosť.
Veľkou dilemou je napríklad oddeliť brata a sestru ak sa dostanú do puberty a začnú mať zrazu veľké požiadavky na osobný priestor. V rodinnom dome s väčším počtom izieb je to jednoduchšie, v maličkom byte sa treba uskromniť. V každom prípade, zdieľaná detská izba vždy ukáže ako si súrodenci medzi sebou rozumia. Starší a rozumnejší súrodenec by mal vedieť ustúpiť mladšiemu, ktorý si veci ešte neuvedomuje tak vyzreto – a rodičia im to musia vedieť vysvetliť.
