Vybrať najlepší film vôbec? Je nesmierne zábavné sledovať rôzne rebríčky a názory.
Tak napríklad Hollywood Reporter, časopis, ktorý už 90 rokov sedí rovno na prameni, tvrdí, že absolútne filmové nebo je Krstný otec od Coppolu (samozrejme, jednotka) s Marlonom Brandom a mladým Al Pacinom. Na druhé miesto zaradili Čarodeja z krajiny Oz (toho z roku 1939, nie remake z roku 2014). Tomu na Slovensku nerozumieme – tento film nás kompletne minul a netušíme ako ohromne ovplyvnil americkú popkultúru. V hollywoodskom rebríčku nasleduje Občan Kane – opäť čisto americká záležitosť – a potom dvojica filmov, ktoré boli natočené a prezentované naraz v legendárnom roku 1994: Vykúpenie z väznice Shawshank a Pulp Fiction. Mimochodom, v tomto roku vyšiel aj Forrest Gump, ale toho dali až na štrnáste miesto za všetky tie superpopulárne série ako Star Wars, Indiana Jones alebo Návrat do budúcnosti.
Briti
Toľko americký pohľad. Napríklad britská BBC pre istotu robí pre Američanov vlastný rebríček a nikdy ho neporovnáva s domácou produkciou – vedia, že by to bolo zvláštne. Briti na prvých miestach zopakovali Krstného otca a Občana Kana a na tretie miesto dali prekvapujúco Hitchcockovu mrazivú (a farebnú) klasiku Vertigo, ktorá vo svojej dobe až tak veľmi neváľala. Potom Britov očarila Kubrickova vizionárska Vesmírna Odysea z roku 1968, ktorá má v názve 2001. Potom Angličania zaradili prekvapujúco starý western Stopári z päťdesiatych rokov a dokonca Sunrise z roku 1927 – vidno, že anglický rebríček sa snažil byť oveľa viac classy ako ten americký a menej hľadel na blockbustery.
Internet
A potom tu máme rebríčky, ktoré tvoria buď užívatelia internetu, alebo tzv. odborná verejnosť – a z množstva online hlasov vyzerajú tie názory naozaj inak. Užívatelia na Metacritice trebárs dali 100 bodov staručkému Oknu do dvora, kde fotograf na vozíčku pri sledovaní susedov začne tušiť zločin. Nezvyčajnú a mýtickú stovku dostala aj Casablanca a potom Boyhood, film dokončený v roku 2014, ktorý nemá ani slovenský preklad a režisér ho s detskými hercami točil až dvanásť rokov do dospelosti. Nasleduje napríklad francúzska podivnosť Tri farby: Červená a ďalšie zvláštne filmy – užívatelia, zdá sa, majú pri kritike radšej experimenty ako kinomasa, ktorá produkuje čísla.
Na Rotten Tomatoes žiadny film nedostal nikdy stovku. Hodnotenie 99% má napríklad Moderná doba z roku 1936 alebo Black Panther z 2018. To sú ohromne rozdiely veci. Recenzentov chytil za srdce napríklad kórejský Parazit z roku 2019, ktorý má 450+ recenzií a 98% – to je asi najlepší pomer. Najviac recenzií má zrejme Avengers: Endgame, so síce iba 96%, ale najväčšou odozvou – však to aj bola mohutná franšíza.
Čechoslováci
A čo náš vkus? Československá filmová databáza preferuje tiež Hollywood. Najlepšie filmy podľa českých a slovenských užívateľov sú Vykúpenie z väznice Shawshank, Forrest Gump, Zelená Míľa (dvakrát po sebe Tom Hanks), Prelet nad kukučím hniezdom (predsa len vklad našich končín), drsná krimidráma Sedem a Schindlerov zoznam od Spielberga.
Ak vám väčšina filmov v tomto zozname niečo hovorí, gratulujeme: ste pripravení na hru Stierací plagát 100 ikonických filmov. Plagát so stieracími plochami totiž nevyvedie z miery len ozajstného znalca filmov a popcornu. Sú tu jednak klasické filmy ako Hriešny tanec (na obrázku) alebo relatívne čerstvý životopisný Bohemian Rhapsody.
Stáva sa, že máte e-shop ale nemáte potuchy ako do neho priviesť zákazníkov – práve preto existuje digitálny marketing. Je zaujímavé ako sa zlieva svet klasického offline predaja s online shoppingom. Vyskúšať môžete všetko – test každého nástroja môže byť lacný, ak niečo funguje, šup s investíciami do správnej cesty.
Produkt. Než začnete s promovaním webu, musíte sa najskôr spýtať sami seba, či je váš produkt konkurencieschopný. Veľa produktov (alebo služieb) totiž nemá potrebnú kvalitu… a majiteľ e-shopu si to nemusí uvedomiť. Ak máte zlý produkt, zlyháva akákoľvek reklama, čo frustruje všetkých zúčastnených.
Cena. Máte pravdu, stále sme sa nedostali k marketingovým taktikám. Posledná vec – ak máte zlú cenovú politiku, zhoríte tiež. A rovnako bude reklama neúčinná.
Vývoj webu. Pri online nakupovaní všetko začína a končí s kvalitným webom. Web musí byť rýchly, priateľský, pekný na pohľad…. moderný, prehľadný, orientovaný na človeka – a mali by ste na ňom pracovať celú existenciu svojho e-shopu. Hromada obchodov robí chybu, že si nechajú vyrobiť stránky na kľúč a ten potom odhodia a čakajú na úspech s neaktualizovaným webom.
Platené kliky. Najtypickejší nástroj sú PPC reklamné kampane typu Google Ads. Načo chodiť okolo horúcej kaše a babrať sa s neurčitými teoretickými záležitosťami. PPC prináša zákazníkov priamo k produktom, okamžite a za presne dohodnutú sumu.
Sociálne siete. Áno, je to klišé – to, že bez sociálnych sietí to v 21. storočí nejde. V skutočnosti – ide. Robiť zaujímavý obsah okolo drvivej väčšiny tovarov je mierne povedané, vzdialené realite. Na druhej strane, sociálne siete sú malé internety vo veľkom internete, kam skutočne chodia ľudia a kde za pár centov získate reklamnú plochu. Využívať klikacie reklamy v sociálnych sieťach sa hodí.
SEO. Web, ktorý ľudia nenájdu vo vyhľadávaní, je odsúdený na neúspech. Aby ste boli vo vyhľadávačoch na očiach, potrebujete web optimalizovať – a možno aj zvoliť nejakú vhodnú stratégiu budovania odkazov na seba.
Blogovanie. Video vraj zabilo blog. Neverte tomu. Blogging je stále veľmi účinný nástroj – či už na PR články, ktoré oslavujú vaše meno (lepšie keď ostanete trochu pri zemi), alebo trebárs na linkbuilding, aby váš e-shop stúpal vo vyhľadávaní.
Affiliate. Najpohodlnejšia cesta je nechať vymýšľanie marketingových nástrojov na niekoho iného a vy mu len zaplatíte províziu za predaj. Znie to jednducho, ale nie je. Niekedy to funguje ale výborne.
Viral. Niektoré videá alebo posty sa stávajú legendami, obletia svet a dostanú zvláštny názov virálne. Svet zrodil influencerov, aby sa preslávili na Youtube, Instagrame alebo Tik Toku. A sem-tam nenápadne niečo reklamovali. Ak sa dokážete dohodnúť s nejakou známou tvárou na spolupráci, môže z toho vzísť pekný výsledok.
Akcie, kupóny, porovnávače cien. Načo letia zákazníci ako sliepky na pľuvance? No predsa na zlacnené veci. Akcie a výhodné ponuky sa oplatí púšťať do éteru pravidelne – alebo bojovať o zákazníka permanetne na nejakom porovnávači cien typu Herueka.
Oslovovanie zákazníkov e-mailom alebo telefonicky. E-mail marketing alebo vyvolávanie ľuďom môže byť vnímané negatívne – ak ste príliš agresívni a neohľaduplní. Na druhú stranu tieto kampane prinášajú výsledky.
Živá prezentácia. Hlavnou výhodou e-shopu je, že sa môžete skrývať v jaskyni a nikdy neuvidieť svojho zákazníka naživo :). Čo je škoda – medzi ľudí treba občas chodiť. Stále existujú výstavy, festivaly, jarmoky a príležitosti na živú prezentáciu svojho podnikania, čo môže osviežiť vašu náladu aj tabuľku s predajom.
Inzercia. Inzertní manažéri klasických novín a časopisov (bilboardov, televízií…) sú drsní obchodníci a nasľubujú vám hory doly. Tradičná inzercia (napríklad v tlači) patrí k najdrahším marketingovým nástrojom, niekedy funguje efektívne ako za starých dobrých čias. Len nezabúdajte, že tradičné médiá sú vo veľkých problémoch, musia sa o koláč deliť s internetom a nechce sa im upravovať kvôli tomu svoje cenníky.
Analýza. Z grafov, ktoré nájdete na Google Analytics alebo obdobných nástrojoch, môžete vyčítať, prečo sa vám nedarí, čo je zle, ktorá kategória má potenciál, čo si nikto nevšíma a ako si vlastne na tom stojíte u zákazníkov. Analýza je pevné zrkadlo, ktorej výsledky by ste pri podnikaní mali brať vždy do úvahy.
Vybrať si individuálneho freelancera alebo digitálnu agentúru, to závisí na potrebách klienta a rozsahu jeho projektu.
(…)
Takto začínajú články na tému freelanceri vs agentúry (nasleduje 7 bodov, kde je uvedené pre a proti pre oba modely). Ja som sa rozhodol spísať, prečo digitálne agentúry nie sú bingo – nielen kvôli tomu, keď sa po nich (avšak s oveľa menším rozpočtom) dostanem do reklamného systému, vypadnú mi zuby od úžasu, ako zle môže byť účet spravovaný a to ešte tak DRAHOU agentúrou. Je zlým pravidlom v marketingu, že keď neuspeje agentúra, ktorá od klienta berie tisícky eur, rovnakú prácu dostane potom freelancer, ktorý berie oveľa menej, ale čaká sa od neho rovnaký výsledok.
Základný rozdiel je teda v cene.
Freelancer je jeden človek (alebo povedzme dvaja), má home office aj keď nezúri pandémia a logicky si za prácu pýta menej ako veľká značková agentúra. Nie je to pravidlo, ale predpokladajme, že áno. Freelancer nemusí vedieť všetko, a rovnako ako agentúra, má problém odmietnuť klienta, takže sa snaží pomôcť mu so svojimi obmedzenými zdrojmi.
Agentúra má zdroje širšie – teoreticky. V skutočnosti všetko závisí len na rozpočte, ktorý klient svojmu marketérovi poskytne. Veľmi zlým zlozvykom v tomto odvetví býva, že niekto niečo „outsourcuje“ na iného – a rôzni marketéri to dokážu pokrytecky urobiť aj päťkrát v rade.
Uvediem príklad: klient chce internetovú reklamu na kytice kvetov. Povie, že má sto euro, 50 na reklamu, 50 na odmenu. Pre agentúru toto nie je suma. Presvedčia klienta, že by mal dať na inzeráty aspoň tisíc euro. Potom si agentúra najmä nejakého freelancera (z lenivosti, alebo z dôvodu, že ide o stále nízku sumu), ten si najmä freelancera z Indie, a ten, keďže nedisponuje zázrakom európskych jazykov, si najme ďalšieho európskeho freelancera. A tak sa zreťazia lenivé agentúry a freelanceri, minú pre klienta pôvodných 50 euro a 950 zmizne na odmenách za posielanie otravných správ. Neborák klient si to nemusí všimnúť – ak sa nevyzná v IT veciach, môže sa stať dôverčivou zlatou baňou super korektných agentúr. (Tu je ten rozdiel: s malým budgetom freelancer nemôže podvádzať, pardon, outsourcovať a reklamy musí vyrábať a spravovať poctivo sám. Jednoducho mu nezostanú peniaze na najatie si treťej osoby).
Agentúra predstavuje klasickú firmu s pevnou adresou. Má priestory, platí nájomné, má autá s polepmi svojej značky, má recepciu s pani, ktorá sa väčšinu dňa nudí, ale keď niekto vojde, tak horúčkovito prekladá papiere – skrátka, rozpočet takej agentúry je niekoľko desiatok tisíc eur len na prevádzkové náklady. Agentúra má aj svoj manažment, ktorý je v určitých momentoch veľmi užitočný, lebo naháňa radových marketérov do roboty (verte mi, marketéri sú najlenivejšie živočíchy v zoologickej záhrade obchodu. Myslím, že mi veríte).
Apropo, správna marketingová agentúra musí mať pohovku, kde usadia nádejného klienta a ponúknu ho kávičkou. Bez pohovky to nie je agentúra. Takže vedzte, v momente ako sedíte na pohovke a chlípete svoju kávičku, suma vašej faktúry raketovo rastie, hoci agentúra neminula ešte ani 1 cent vo váš prospech.
Ešte niečo musí mať agentúra – zasadačku. V tej sa konajú porady, ktoré predstavujú jedno z hlavných ziel v agentúrach ( – aj v iných firmách, ale niekde majú porady povedzme raz do týždňa, v marketingu ich majú pokojne niekoľko denne). Predstavte si, že chcete vybaviť s pracovníkom agentúry nejaký detail, ktorý si myslíte, že zaberie druhej strane 10 minút na vybavenie. Ja si to predstavovať, žiaľ nemusím, lebo som sa už stal obeťou tohto systému.
Povedia vám, že sa musia o veci poradiť. Najlepšie poobede (pred obedom? Preboha!). Keď sa spýtate na výsledok, len počujete v telefóne zalapanie po dychu a šikovnú, stokrát použitú výhovorku. Preberie sa to zajtra. Po niekoľkých dňoch a poradách vám už dôjde, že tomu druhému sa asi nechce, má vás kompletne niekde, tak sa na rovinu spýtate, či kašleme teda na dotyčnú vec. Nie, nekašleme. Pracovník vás presvedčí, že je to stále otvorená otázka – pokojne budete tlačiť napríklad drobnú zmenu na webstránke pred sebou polroka, vymenieňate si maily, telefonáty, a nič sa nedeje.
Marketingové agentúry majú nonstop porady, na ktorých sa nič nevyrieši, len sa ľudia bavia, že by niečo mohli vyriešiť – a vzbudzujú dojem kolektívneho úsilia. Niečo ako bolo na vojne „vykazovanie činnosti“.
Pracovníci každej agentúry sú napáchnutí korporátnou terminológiou (ich agentúra môže byť pritom malá). Nemôžu za to – je to ďalší zlozvyk odvetvia. Freelanceri sa o frázovité biznisové vyjadrovanie tiež snažia, ale nepôsobí to dobre, a nie je to pre nich zdroj úspechu. Naopak, agentúry sú na planom rečenení založené (priority, flexibilita, skúsenosti).
Agenútry majú právnikov a komplikované zmluvy. Freelanceri oveľa častejšie fungujú na báze dohody (nevravím, že je to vždy správne), posielajú faktúry AŽ PO odvedení práce, nie dopredu, ale keď sú v hre menšie sumy (za ktoré sa očakávajú rovnaké výsledky ako u agentúry), tak to funguje. Ak to nefunguje – spolupráca končí. Je to smutné, ale niekedy sa kampaň nevydarí… Agentúry si dávajú do zmlúv pokuty a penále, a stretám sa z prípadmi, že donútia svojich klientov zostať veľmi dlhý čas pod „ich krídlami“, alebo musia zaplatiť nejakú absurdnú zmluvu, keď sa klient chce obhliadnuť po niekomu, kto mu reálne pomôže. Jednoducho – vedia ako z vás vytiahnuť peniaze naviac.
Technická zdatnosť je otázna u freelancerov aj agentúr. Ak na niečo nemáte – napríklad programovať skripty websystéme, ktorý ste v živote nevideli – tak do toho nechoďte. Problém v agentúre je, že spoluprácu dohaduje jeden markeťák a druhý má na tom robiť. Ten prvý je vysmiaty pozitívny predavač, ten druhý si búcha hlavu, keď dostane do rúk vec, ku ktorej by mal pôvodne výhrady.
Nepredajný produkt je taký, ak si e-shop myslí, že môže predávať veci za podstatne vyššiu cenu ako v Tescu, lebo ľudia sú hlúpi. V skutočnosti – navzdory Einsteinovej myšlienke – aj ľudská hlúposť má hranice – je ňou ľudská lakomosť. V skratke: predražené veci sa dajú predať len občas. A nie každý má na to žalúdok a nie vždy je k dispozícii dostatočný počet dôverčivých kupujúcich. Naproti tomu, niektoré produkty sú tak skvelé, že sa skoro predávajú samé – a ani vtedy si klient nemusí všimnúť, že marketér robí minimum a produkty idú na dračku ako teplé rožky.
Profesionalita je zdanlivá: aby som bol fér, tak u freelancerov rovnako ako u agentúr. Problém je, že nedokážete zistiť, či vám pomôžu s marketingom skôr, než odvedú prácu. Keď niečo nefunguje, u freelancera je to aspoň lacnejšie a dokážete sa ho zbaviť ľahšie ako prisatú agentúru, ktorá potrebuje vaše eurá na auto svojho šéfa. Freelanceri vraj častejšie bicyklujú. A robia aj po polnoci.
