Autor stanosimo

Komunikovať a neplytvať: biznis na Facebooku funguje – ak viete čo robíte
Komunikovať a neplytvať: biznis na Facebooku funguje – ak viete čo robíte

 

Žiadnu marketingovú stratégiu na Facebooku ešte nevyhlásili za dokonalú. V momente ako by sa to stalo, by už bola totiž táto stratégia zastaralá a niečo novšie by ju prekonalo.

Ak máte pocit, že ste už na sociálnych sieťach spravili všetko čo sa dalo a vaše ciele ostávajú nesplnené – nehádžte flintu do žita. Vždy sa to dá spraviť lepšie.

Až jednu pätinu svetových výdavkov na reklamu zhltnú iba dve firmy – Google a Facebook. Televízny (a tradičný) gigant Comcast sa krčí na treťom mieste. Čo sa týka čisto internetovej reklamy, tak tam pumpujú inzerenti do „superdua“ zo Silicon Valley až tretinu všetkých svojich nákladov… impozantné a trochu znepokojujúce čísla. (Pretože to znamená, že moderní marketéri nemôžu tieto platformy obísť ani keby chceli.)

A hovorí nám to, že na Facebook sa nesústredíme len preto, že to robia všetci alebo že je to moderné. Ale pretože:

  1. Celé naše publikum je na Facebooku. Schválne, poznáte niekoho kto nie je na Facebooku? Okrem našich starých mám a pustovníkov odmietajúcich technológie? Jeden a pol miliardy užívateľov za rok vygeneruje desiatky miliárd klikov ročne – a to len na platenú reklamu. Prezentovať sa však môžeme aj zadarmo. Reklama na FB má viac podôb.
  2. Potencionálni zákazníci sa dajú výborne roztriediť. Vek, pohlavie, jazyk, lokalita… užitočné údaje, ktorým cielime na „našich ľudí“. To je však iba základ. Môžeme sa na zákazníkov zameriavať aj skrz ich záujmy, správanie, zvyky, prepojenia s inými ľuďmi. Práve cielenie je to, čo oddeľuje efektívny internet od tradičných foriem reklamy.
  3. Reklama môže byť lacná. Hoci sme vyššie použili slovíčko zadarmo, v skutočnosti nie je na svete nič zadarmo. Ak neinvestujete balík peňazí, musíte investovať čas a talent. Každý si môže nájsť svoj model. Marketingová stratégia môže byť pútanie obecenstva zaujímavými príspevkami, videoprezentácia za 5 eur denne alebo masívna kampaň s mnohotisícovým rozpočtom. Vyberte si.

Je možné, že sa vám ako firme nedarí predávať svoj produkt cez Facebook. To je v poriadku. Nikto nevraví, že napríklad realitné kancelárie majú na sociálnych sieťach klikacie eldorádo. Väčšina klientov si však spomenutú realitku zvykne overiť (oťuknúť) na Facebooku. A vtedy ho môže privítať seriózna prezentácia, kvalitný obsah, blogy, fotky nehnuteľností, v skratke – príjemná vizitka.

Vždy sa môžete odlíšiť od konkurencie. Osloviť ľudí, s ktorými ste pôvodne nerátali. Budovať si identitu na platforme, ktorá je každému na očiach. Naozaj seriózna online stratégia je dlhodobá, pravidelná a nevzdáva sa po čiastkových neúspechoch. Komunikovať, komunikovať, komunikovať, povedal by Lenin, keby sa narodil v 21. storočí.

Ak nemáte prostriedky na schopného a šikovného marketéra – budete sa ním musieť stať. A verte či nie, naozaj nikto sa nerodí so schopnosťou oslovovať davy na sociálnych sieťach. Je to umenie, ktoré sa získava časom a poctivou prácou. Nie je to pre suchárov. Ak takým ste, alebo si ho najmete, dostaví sa úspech – fanúšikovia, zákazníci, reakcie, vyšší predaj v e-shope, viac telefonátov a správ.

Aj dospelí potrebujú čas na hranie. Preto vymysleli ohrádky pre deti
Aj dospelí potrebujú čas na hranie. Preto vymysleli ohrádky pre deti

 

Detské ohrádky vraj vznikli, pretože mamičky si potrebovali na chvíľu oddýchnuť od detí (rozumej, potrebovali poupratovať, povysávať, navariť apod.). Druhá teória hovorí, že deti sa v ohrádkach hrajú preto, aby sa mohli hrať aj dospelí – na počítači.

Od detskej ohrádky potrebujeme, aby bola bezpečná a uzatvorená, ale zároveň to má byť rozprávkový svet a nie väzenie. Ak sa tam drobcovi nepáči a nehrá sa, tak ho tam nenúťte bývať. Nemal by sa však hrávať ani v postieľke alebo detskej posteli – detskí lekári vravia, že priestor na hranie a a odpočívanie má byť jasne oddelený.

Naozaj ohrádku nezneužívajte. Decko, ktoré sa vie len plaziť po štyroch ešte túto zábavnú hračku nepovažuje za obmedzujúcu, trochu staršiemu to však už prekážať môže. Vtedy príde čas na otvorenie a voľný režim, rovnako ako jedného dňa príde čas na spálenie dudlíka, nákup školských pomôcok, vytlačenie prvej vyrážky a podobne. Ohrádka pre deti je v prvých rôčkoch vlastný domček, bunker, súkromná zóna, kde sa dejú príbehy, ktorým dospelí nerozumia.

Ak si myslíte, hranie sa je len hranie, tak ste na omyle. Hranie potrebuje dieťa k zdravému vývoju skoro ako vzduch. A tým myslíme ozajstné detské hranie – čiže objavovanie vecí okolo seba, nie pozeranie sa na obrazovku s videohrou. Do zhruba piateho roku života sa mozog ešte len „zapája“, budujú sa nervové centrá a spoje. Deti sa učia.

Pobyt v ohrádke, ak majú vhodné hračky a rodičia sa im náležite venujú, môže stimulovať osobnostný vývoj prcka. Ozajstná hra rozvíja detskú fantáziu a kreativitu – samozrejme, ešte v prvotnej a primitívnej forme. No to je ten stavebný kameň, na ktorom sa stavia. Kladú sa základy pre školské alebo dokonca umelecké návyky.

Schopnosť učiť sa, rozumieť veciam, rozhoduje o všetkých ostatných naberaných vedomostiach. Aj pri hre sa dá v najjednoduchšej forme trénovať sebakritika, disciplína, vytrvalosť, sústredenie, sebavedomie…. Alebo napríklad zodpovednosť za svoje hračky, prvé kroky k upratovaniu po sebe alebo cvičenie spolupráce s inými deťmi.

Nepáči sa vám, že je váš syn hráč? Nájdite si pevný bod v jeho vesmíre
Nepáči sa vám, že je váš syn hráč? Nájdite si pevný bod v jeho vesmíre

 

Ako rodič môžete mať pocit, že váš potomok (častejšie syn, ale ani dievčatá nemusia byť výnimkou) je hráč, gamer… proste trávi pred obrazovkou oveľa viac času ako vonku s loptou. A ešte pri tom mláti do klávesnice a prežíva to ako ozajstný boj.

Rodič môže spanikáriť a nasadiť všetky možné techniky od policajného štátu až po nátlak a vyhrážky, že v dospelosti budeš, synu môj, tučný, lenivý a chorý. Máte pocit, že všetka technika – iPhony, X-Boxy, počítače sa spikli proti vám… možno vám pomôže pozitívnejší prístup a vstup do tohto vesmíru, aj keď vám možno inak nejde vôbec pod fúzy. Skúste nejakú jemnú nenásilnú stratégiu, ktorá do vašej rodiny nastolí pohodu a zároveň aj pevné pravidlá.

Prijmite fakt, že váš syn žije v inej dobe než ste možno vyrastali vy. Možno ste si nevšimli, ale aj medzi hrami môžu byť veľké rozdiely. Niekde sa len bezducho strieľa, ale napríklad nesmierne populárny Minecraft je ako obrovské  Lego s veľkými možnosťami pilovať detskú predstavivosť a technickú logiku. Môžete so synom stráviť pár minút hraním, nakoniec, nikto vás nenúti sa tomu venovať hodiny denne. Zapojte aj mamu. Naučte sa jazyk a kódy mladých. Lepšie im porozumiete.

Vyjdite synovi v ústrety. Kúpte mu počítač, aj keď je všetkým jasné, že sa na ňom bude oveľa viac hrať ako študovať, hoci pred kúpou sľubuje opak. Detská izba pre chlapca by mala byť zariadená podľa jeho gusta a vy mu môžete pomôcť. Keď mu napríklad kúpite lepší stolík, stoličku, podložku pod myš, vidí, že máte záujem a staráte sa. Nemusíte ísť od extrémov aké vidíme na niektorých obrázkov na internete, kde sa detské izby premieňajú na hráčske dúpätá s obrovskými obrazovkami, kde každých 10 centimetrov trčí nejaký joypad alebo volant.

Základom je, že syn musí mať aj iné povinnosti. Predovšetkým študijné, ale aj pomáhať doma, jeho vyjednávanie s vami má určité hranice. Strážte čas a majte jasné pravidlá o hraní. Napríklad ráno po vstaní pred školou určite nie. Až po skončení úloh. A podobne. Limity sú dôležité aj pre rodičov, aj pre deti. Ak ste prísni na seba a neporušujete svoje zásady, idete dobrým príkladom a dieťa to registruje. Musíte mať systém odmien a konzekvencií – civlizovaných trestov. Ale rozhodne nedospejte do stavu rodinnej vojny, keď sa už vyťahujú káble zo zásuvky. To nemusí skončiť dobre.

„Obrazovky“ by ste nemali používať ako voľnočasové tlačítko. Čiže keď chcete mať čas pre seba, pošlete syna hrať sa a zabudnete na neho. To je asi najväčší problém, že toto vypínanie povinností rodičia dnes až príliš veľa používajú. Naučte sa asertívn zaveliť „nie“. Syn by si mal nájsť aj iné koníčky – ak sa len hrá, to znamená, že jeho život v reálnom živote je chudobnejší. Mohol by zaplniť šport, kamaráti alebo nejaké hobby. Ak rád číta knihy, v dospelosti sa mu to len a len vráti. Môžete syna viesť k výletom do prírody a podobne – to je výborne strávený čas, ak má dostatok slobody a nerobí to nasilu. Vlastne akékoľvek nútenie do čohokoľvek sa vždy obráti proti rodičovi, ako mnohí už zistili.