Kategória: Blog

Na Veľký Tribeč môže vystúpiť skoro každý, nie je až taký veľký
Na Veľký Tribeč môže vystúpiť skoro každý, nie je až taký veľký

V čase, keď som sa po Tribeči naposledy prechádzal, nebola v hore ani noha. Nikde žiadny človek – len čistý vzduch a panenský pokoj. Až na vrchole nakoniec dobehol jeden sivovlasý pán, ktorý povedal, že zo zvyku každý rok vystúpi na Tribeč, chvíľu sa pomotal a zase odbehol. Mimochodom, bolo to v marci a mesiac práve zo 60 percent zakrýval Slnko – hlavná show dňa. Zatmenie trvalo asi dva a pol hodiny, čiže skoro presne ako čas výstupu.

Tribeč nie je frekventovaná turistická destinácia. Najbližšie „služby“ predstavujú dedinské krčmy naokolo. Pohorie medzi Nitrou, Topoľčanmi a Zlatými Moravcami môže len ťažko konkurovať Tatrám alebo Slovenskému Raju. Samozrejme, veľa záleží od počasia. Keď je také nijaké, alebo sychravé, lístie na stromoch je opadané, tak to nie je až taký zážitok, ako keď sledujete inverziu pri východe slnka a všade pod vami sa rozprestrie hmla. Celý Tribeč je pokrytý lesom, vyhliadok na okolie nie je veľa. Čo je vec, na ktorú sa správny turista nesťažuje.

Hrebeň pohoria Tribeč má asi 35 kilometrov a najvyššie kopce sú Veľký Tribeč, Sokolec a Malý Tribeč. Ten „najvyšší“ nemá ani 830 metrov (ako to už chodí, niektoré zdroje mu pár metrov pridávajú) – to znamená, že je ideálny pre ľudí bez kondičky, starších ľudí, alebo pre všetkých ktorí si netrúfajú na viac. Tesne pod vrcholom bolo na konci marca ešte zopár lopát mokrého snehu.

Úplne hore je klasický kríž s knihou, tabuľka, lavička a ktosi tu nechal aj pietneho anjelička za kohosi zosnulého, kto mal Veľký Tribeč veľmi rád. Výhľad skoro žiadny, hustý porast naokolo. Ak chcete výhľad, musíte sa vybrať na nižšie kopce tohto nízkeho pohoria.

Vrchol sa dá zdolať tromi hodinkami pohodovej vychádzkovej chôdze po značkách, z jednej blízkych obcí, z Kovariec či Kostolian. Najľahšia cesta je asi zo Zlatna, kde je najmenšie prevýšenie a kde to sfúknete za dve hodiny. Nablízku sa nachádza zrúcanina Čierneho hradu, ale môžete byť dosť prekvapení, aký maličký môže byť objekt s názvom hrad.

Po ceste z iného smeru sa človek môže zastaviť v impozantnejšej zrúcanine hradu Gýmeš alebo pri slávnej Pustovníkovej Studni. O miestnom pustovníkovi, ktorý tu žil, koluje okolo mnoho historiek. Napríklad, že sa skrýval pred zákonom a na chatrč si napísal jánošíkovský odkaz „keď ste si ma uvarili, tak si ma aj zjedzte“. Medzi dvomi svetovými vojnami tu vraj v kopcoch mizlo až podozrivo veľa ľudí, no to je už prípad skôr pre hlavy historikov než nohy turistov. Pre milovníkov dejín a archeológov je však táto lokalita veľmi lákavá, veď napokon sú tu stopy po tisícročných hradiskách a iné pamiatky.

Ako sa začať učiť hrať na gitare
Ako sa začať učiť hrať na gitare

Stať sa druhým Jimim Hendrixom (Chuckom Berrym, Jimmym Pageom…) je jednoduché. Stačí mať gitaru. V najhoršom – požičať si ju. Ostatné príde samo (s rokmi cvičenia a nepoľavujúcou vôľou drať si prsty na strunách).

Ideálny vek na začatie s gitarou je vraj vo veku 4 až 12 rokov. V tomto veku majú deti dostatok flexibility a koordinácie na to, aby sa naučili správnu techniku hry. Okrem toho sú v tomto veku deti zvedavé a otvorené novým zážitkom. Inak, na gitaru sa môže učiť hrať aj 70-ročný dôchodca, len zrejme nebude taký dobrý ako ten Hendrix. Najťažšia vec – motivácia. A tiež nevzdať sa, keď sa vám smejú. Lebo zo začiatku – no, smejú sa vám. Najskôr vydávate pazvuky, ľúbivé tóny prídu neskôr.

Ako teda na to?

  1. Vyberte si správnu gitaru. Na trhu je k dispozícii široká škála gitár, takže je dôležité vybrať si takú, ktorá je vhodná pre vašu úroveň zručností a preferencie. Ak ste začiatočník, je dobré začať s akustickou gitarou. Akustické gitary sú lacnejšie ako elektrické gitary a sú jednoduchšie na hranie.
  2. Nájdite si učiteľa. Učiteľ vám pomôže naučiť sa správnu techniku hry a poskytne vám motiváciu a podporu. Ak si nemôžete dovoliť učiteľa, môžete sa naučiť hrať aj sami pomocou kníh, videonávodov alebo online kurzov. Najednoduchšie – podľa tabulátorov vašich obľúbených rockových vypaľovákov, čo je oveľa jednoduchšie ako sa učiť noty.
  3. Začnite s základmi. Čiže – držať správne gitaru. Ako narábať prstami, aby vám stuhli a nebolelo to. Naučte sa držať brnkátko, alebo hrať bez neho – hlavne pohodlne. Naučte sa základné akordy. Priemerná punková kapela si vraj vystačí s tromi akordami na celý život. Najdôležitejšie bývajú C, G, Am a D.
  4. Začnite hrať jednoduché skladby. Keď sa naučíte základné akordy, môžete začať hrať jednoduché skladby. Hlavné také ikonické rify, ktoré má každý rád, a ktoré často nie sú zložité.
  5. Pokračujte v cvičení. Ako budete pokročiť, budete sa musieť naučiť hrať zložitejšie akordy a skladby. Je dôležité pravidelne cvičiť, aby ste sa zlepšili.
  6. Cvičte, cvičte! Ešte pár bodov môže byť tento istý imperatív.
  7. Nezabudnite na zábavu. Ak sa nebudete baviť, skôr či neskôr to vzdáte. Najlepšie je zohnať podobných týpkov s rovnakou záľubou a založiť kapelu. A na kapele – je najdôležitejší názov. Ak máte názov, ostatné sa dostaví.
Vyblázniť sa, vyskákať sa – a postarať sa o bezpečie
Vyblázniť sa, vyskákať sa – a postarať sa o bezpečie

Detská oslava narodenín. Ak máte kŕdeľ deti, už sa oplatí zabezpečiť im nejakú pokročilú zábavu – objednať atrakciu, za ktoru sa detičky idú potrhať. Rozmýšľali ste o skákacom hrade? Nie všetky hrady sú drahé, nedostupné a videné iba na jarmokoch. V skutočnosti sú skákacie hrady dostupné aj na menšie rodinné oslavy. Stačí kúsok dvere a vaši potomkovia sa o tom budú rozprávať ešte veľmi dlho.

Možno vás trošičku môže odstrašiť fakt – čo keď to nejaké dietko v zápale hry preženie a nejak nešťastne padne? To nikto nechce. Skákacie nafukovacie hrady môžu byť pre deti skvelým spôsobom, ako sa zabaviť a vybehať. Aby však boli bezpečné, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

  • Prenajmite si hrad od osvedčenej firmy. Skákacie hrady musia spĺňať bezpečnostné normy. Overte si, či má spoločnosť, od ktorej kupujete hrad, dobré hodnotenia a či má skúsenosti s prevádzkou atrakcií (zabavka.sk je veľká a dobre zabývaná na našom trhu).
  • Pred použitím skontrolujte hrad. Predtým, ako s hradom pustíte deti, skontrolujte, či nie je poškodený alebo deravý. Ak nájdete nejaké poškodenie, nepoužívajte hrad predajcu. Nenechávajte túto časť na iných!
  • Používajte hrad len na rovnom povrchu. Skákací hrad by mal byť umiestnený na rovnom povrchu, aby sa predišlo jeho prevráteniu alebo odrazu pod zlým uhlom.
  • Nenechávajte deti na hrade bez dozoru. Dospelý by mal vždy dohliadať na deti, ktoré sa hrajú na skákacom hrade.
  • Ohraničte oblasť okolo hradu. Ohraničte oblasť okolo hradu, aby sa deti náhodou nedostali von.
  • Neprípustné predmety. Vyhnite sa tomu, aby deti na hrad nosili predmety, ktoré by mohli spôsobiť zranenie, ako sú okuliare, šperky alebo hračky s ostrými hranami.
  • Upozornite deti na bezpečnostné riziká. Deti by mali byť upozornené na bezpečnostné riziká, ako je napríklad skákanie do hradu, keď je už plný detí. Poriadne a dôrazne sa s nimi porozprávajte.