Skoro všetka grafika na svete prešla Photoshopom. A samotný program je veľa zaujímavejší, než ste si doteraz mysleli!
- Photoshop naprogramovali iba dvaja ľudia – bratia Knollovci. To bolo pred skoro 30 rokmi… dnes už na programe pracujú stovky ľudí. Pri tvorbe verzie CS6 vraj vypil tím 312 prepraviek piva – dodaných oficiálne firmou Adobe. O neoficiálnych pivách a ostatnom alkohole sa už nepíše. Vraj z tie dva roky vývoja „vzniklo“ až deväť bábätiek, ktoré majú napísané svoje mená niekde v sekcii About.
- John Knoll je nesmierne zaujímavá persóna aj vo svete filmu. Pracoval v legendárnej lucasovskej firme Industrial Light & Magic – to znamená, že pracoval na Star Wars. Ale aj na Star Treku, Avatarovi, Pirátoch z Karibiku… zoznam je dosť dlhý. A v poslednom Star Wars filme Rogue One sa podieľal aj na scenári, takže je vlastne aj pisálek.
- Druhý brat, Thomas, sa na vývoji Adobe Photoshopu stále podieľa.
- Prvá „fotošopovaná“ fotka na svete bol obrázok s názvom Jennifer in Paradise (na hlavnom obrázku). Johnova budúca manželka Jennifer sa nechala vyfotiť na havajskej pláži Bora Bora a John oskenovanú fotku zdigitalizoval a upravil. Už vtedy bolo jasné, že ženy a modelky budú veľmi často v grafickom editori prikrášľované :). Mimochodom, aj Jennifer pracovala v ILM.
- Najkomplexnejší nástroj je vraj Content-Aware Filling tool, ktorý pri minimálnom úsilí užívateľa dokáže odstrániť z fotky nežiadúce prvky a na výsledku to vôbec nepoznať! To čo predtým trvalo hodiny, môže trvať pár sekúnd.
- Originálny PS súbor .psd má vraj maximálnu dovolenú veľkosť 3 GB a 30 tisíc pixelov. Súbor .psb ide oveľa ďaľej.
- Prvá verzia Photoshopu vyšla vo februári 1990. Už v júni prišla verzia 2.0, ktorá priniesla nástroj Pero, Cesty a CMYK farebnú paletu. Až novembrovú „2.5-ku“ ste mohli pustiť na Windows. Potom bolo treba až štyri roky na verziu 3.0, no stálo to zato. Thomas Knoll prišiel totiž s vrstvami. Štvorka umožnila ľahký život s makrami, päťka sa pochválila s históriou krokov a magnetickým lasom… a tak to išlo ďalej. Každá verzia v podstate prepisovala históriu grafiky. Históriu zmien nájdeme, ako inak, na Wikipédii.
Žiadnu marketingovú stratégiu na Facebooku ešte nevyhlásili za dokonalú. V momente ako by sa to stalo, by už bola totiž táto stratégia zastaralá a niečo novšie by ju prekonalo.
Ak máte pocit, že ste už na sociálnych sieťach spravili všetko čo sa dalo a vaše ciele ostávajú nesplnené – nehádžte flintu do žita. Vždy sa to dá spraviť lepšie.
Až jednu pätinu svetových výdavkov na reklamu zhltnú iba dve firmy – Google a Facebook. Televízny (a tradičný) gigant Comcast sa krčí na treťom mieste. Čo sa týka čisto internetovej reklamy, tak tam pumpujú inzerenti do „superdua“ zo Silicon Valley až tretinu všetkých svojich nákladov… impozantné a trochu znepokojujúce čísla. (Pretože to znamená, že moderní marketéri nemôžu tieto platformy obísť ani keby chceli.)
A hovorí nám to, že na Facebook sa nesústredíme len preto, že to robia všetci alebo že je to moderné. Ale pretože:
- Celé naše publikum je na Facebooku. Schválne, poznáte niekoho kto nie je na Facebooku? Okrem našich starých mám a pustovníkov odmietajúcich technológie? Jeden a pol miliardy užívateľov za rok vygeneruje desiatky miliárd klikov ročne – a to len na platenú reklamu. Prezentovať sa však môžeme aj zadarmo. Reklama na FB má viac podôb.
- Potencionálni zákazníci sa dajú výborne roztriediť. Vek, pohlavie, jazyk, lokalita… užitočné údaje, ktorým cielime na „našich ľudí“. To je však iba základ. Môžeme sa na zákazníkov zameriavať aj skrz ich záujmy, správanie, zvyky, prepojenia s inými ľuďmi. Práve cielenie je to, čo oddeľuje efektívny internet od tradičných foriem reklamy.
- Reklama môže byť lacná. Hoci sme vyššie použili slovíčko zadarmo, v skutočnosti nie je na svete nič zadarmo. Ak neinvestujete balík peňazí, musíte investovať čas a talent. Každý si môže nájsť svoj model. Marketingová stratégia môže byť pútanie obecenstva zaujímavými príspevkami, videoprezentácia za 5 eur denne alebo masívna kampaň s mnohotisícovým rozpočtom. Vyberte si.
Je možné, že sa vám ako firme nedarí predávať svoj produkt cez Facebook. To je v poriadku. Nikto nevraví, že napríklad realitné kancelárie majú na sociálnych sieťach klikacie eldorádo. Väčšina klientov si však spomenutú realitku zvykne overiť (oťuknúť) na Facebooku. A vtedy ho môže privítať seriózna prezentácia, kvalitný obsah, blogy, fotky nehnuteľností, v skratke – príjemná vizitka.
Vždy sa môžete odlíšiť od konkurencie. Osloviť ľudí, s ktorými ste pôvodne nerátali. Budovať si identitu na platforme, ktorá je každému na očiach. Naozaj seriózna online stratégia je dlhodobá, pravidelná a nevzdáva sa po čiastkových neúspechoch. Komunikovať, komunikovať, komunikovať, povedal by Lenin, keby sa narodil v 21. storočí.
Ak nemáte prostriedky na schopného a šikovného marketéra – budete sa ním musieť stať. A verte či nie, naozaj nikto sa nerodí so schopnosťou oslovovať davy na sociálnych sieťach. Je to umenie, ktoré sa získava časom a poctivou prácou. Nie je to pre suchárov. Ak takým ste, alebo si ho najmete, dostaví sa úspech – fanúšikovia, zákazníci, reakcie, vyšší predaj v e-shope, viac telefonátov a správ.
Detské ohrádky vraj vznikli, pretože mamičky si potrebovali na chvíľu oddýchnuť od detí (rozumej, potrebovali poupratovať, povysávať, navariť apod.). Druhá teória hovorí, že deti sa v ohrádkach hrajú preto, aby sa mohli hrať aj dospelí – na počítači.
Od detskej ohrádky potrebujeme, aby bola bezpečná a uzatvorená, ale zároveň to má byť rozprávkový svet a nie väzenie. Ak sa tam drobcovi nepáči a nehrá sa, tak ho tam nenúťte bývať. Nemal by sa však hrávať ani v postieľke alebo detskej posteli – detskí lekári vravia, že priestor na hranie a a odpočívanie má byť jasne oddelený.
Naozaj ohrádku nezneužívajte. Decko, ktoré sa vie len plaziť po štyroch ešte túto zábavnú hračku nepovažuje za obmedzujúcu, trochu staršiemu to však už prekážať môže. Vtedy príde čas na otvorenie a voľný režim, rovnako ako jedného dňa príde čas na spálenie dudlíka, nákup školských pomôcok, vytlačenie prvej vyrážky a podobne. Ohrádka pre deti je v prvých rôčkoch vlastný domček, bunker, súkromná zóna, kde sa dejú príbehy, ktorým dospelí nerozumia.
Ak si myslíte, hranie sa je len hranie, tak ste na omyle. Hranie potrebuje dieťa k zdravému vývoju skoro ako vzduch. A tým myslíme ozajstné detské hranie – čiže objavovanie vecí okolo seba, nie pozeranie sa na obrazovku s videohrou. Do zhruba piateho roku života sa mozog ešte len „zapája“, budujú sa nervové centrá a spoje. Deti sa učia.
Pobyt v ohrádke, ak majú vhodné hračky a rodičia sa im náležite venujú, môže stimulovať osobnostný vývoj prcka. Ozajstná hra rozvíja detskú fantáziu a kreativitu – samozrejme, ešte v prvotnej a primitívnej forme. No to je ten stavebný kameň, na ktorom sa stavia. Kladú sa základy pre školské alebo dokonca umelecké návyky.
Schopnosť učiť sa, rozumieť veciam, rozhoduje o všetkých ostatných naberaných vedomostiach. Aj pri hre sa dá v najjednoduchšej forme trénovať sebakritika, disciplína, vytrvalosť, sústredenie, sebavedomie…. Alebo napríklad zodpovednosť za svoje hračky, prvé kroky k upratovaniu po sebe alebo cvičenie spolupráce s inými deťmi.
