Stať sa druhým Jimim Hendrixom (Chuckom Berrym, Jimmym Pageom…) je jednoduché. Stačí mať gitaru. V najhoršom – požičať si ju. Ostatné príde samo (s rokmi cvičenia a nepoľavujúcou vôľou drať si prsty na strunách).
Ideálny vek na začatie s gitarou je vraj vo veku 4 až 12 rokov. V tomto veku majú deti dostatok flexibility a koordinácie na to, aby sa naučili správnu techniku hry. Okrem toho sú v tomto veku deti zvedavé a otvorené novým zážitkom. Inak, na gitaru sa môže učiť hrať aj 70-ročný dôchodca, len zrejme nebude taký dobrý ako ten Hendrix. Najťažšia vec – motivácia. A tiež nevzdať sa, keď sa vám smejú. Lebo zo začiatku – no, smejú sa vám. Najskôr vydávate pazvuky, ľúbivé tóny prídu neskôr.
Ako teda na to?
- Vyberte si správnu gitaru. Na trhu je k dispozícii široká škála gitár, takže je dôležité vybrať si takú, ktorá je vhodná pre vašu úroveň zručností a preferencie. Ak ste začiatočník, je dobré začať s akustickou gitarou. Akustické gitary sú lacnejšie ako elektrické gitary a sú jednoduchšie na hranie.
- Nájdite si učiteľa. Učiteľ vám pomôže naučiť sa správnu techniku hry a poskytne vám motiváciu a podporu. Ak si nemôžete dovoliť učiteľa, môžete sa naučiť hrať aj sami pomocou kníh, videonávodov alebo online kurzov. Najednoduchšie – podľa tabulátorov vašich obľúbených rockových vypaľovákov, čo je oveľa jednoduchšie ako sa učiť noty.
- Začnite s základmi. Čiže – držať správne gitaru. Ako narábať prstami, aby vám stuhli a nebolelo to. Naučte sa držať brnkátko, alebo hrať bez neho – hlavne pohodlne. Naučte sa základné akordy. Priemerná punková kapela si vraj vystačí s tromi akordami na celý život. Najdôležitejšie bývajú C, G, Am a D.
- Začnite hrať jednoduché skladby. Keď sa naučíte základné akordy, môžete začať hrať jednoduché skladby. Hlavné také ikonické rify, ktoré má každý rád, a ktoré často nie sú zložité.
- Pokračujte v cvičení. Ako budete pokročiť, budete sa musieť naučiť hrať zložitejšie akordy a skladby. Je dôležité pravidelne cvičiť, aby ste sa zlepšili.
- Cvičte, cvičte! Ešte pár bodov môže byť tento istý imperatív.
- Nezabudnite na zábavu. Ak sa nebudete baviť, skôr či neskôr to vzdáte. Najlepšie je zohnať podobných týpkov s rovnakou záľubou a založiť kapelu. A na kapele – je najdôležitejší názov. Ak máte názov, ostatné sa dostaví.
Detská oslava narodenín. Ak máte kŕdeľ deti, už sa oplatí zabezpečiť im nejakú pokročilú zábavu – objednať atrakciu, za ktoru sa detičky idú potrhať. Rozmýšľali ste o skákacom hrade? Nie všetky hrady sú drahé, nedostupné a videné iba na jarmokoch. V skutočnosti sú skákacie hrady dostupné aj na menšie rodinné oslavy. Stačí kúsok dvere a vaši potomkovia sa o tom budú rozprávať ešte veľmi dlho.
Možno vás trošičku môže odstrašiť fakt – čo keď to nejaké dietko v zápale hry preženie a nejak nešťastne padne? To nikto nechce. Skákacie nafukovacie hrady môžu byť pre deti skvelým spôsobom, ako sa zabaviť a vybehať. Aby však boli bezpečné, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
- Prenajmite si hrad od osvedčenej firmy. Skákacie hrady musia spĺňať bezpečnostné normy. Overte si, či má spoločnosť, od ktorej kupujete hrad, dobré hodnotenia a či má skúsenosti s prevádzkou atrakcií (zabavka.sk je veľká a dobre zabývaná na našom trhu).
- Pred použitím skontrolujte hrad. Predtým, ako s hradom pustíte deti, skontrolujte, či nie je poškodený alebo deravý. Ak nájdete nejaké poškodenie, nepoužívajte hrad predajcu. Nenechávajte túto časť na iných!
- Používajte hrad len na rovnom povrchu. Skákací hrad by mal byť umiestnený na rovnom povrchu, aby sa predišlo jeho prevráteniu alebo odrazu pod zlým uhlom.
- Nenechávajte deti na hrade bez dozoru. Dospelý by mal vždy dohliadať na deti, ktoré sa hrajú na skákacom hrade.
- Ohraničte oblasť okolo hradu. Ohraničte oblasť okolo hradu, aby sa deti náhodou nedostali von.
- Neprípustné predmety. Vyhnite sa tomu, aby deti na hrad nosili predmety, ktoré by mohli spôsobiť zranenie, ako sú okuliare, šperky alebo hračky s ostrými hranami.
- Upozornite deti na bezpečnostné riziká. Deti by mali byť upozornené na bezpečnostné riziká, ako je napríklad skákanie do hradu, keď je už plný detí. Poriadne a dôrazne sa s nimi porozprávajte.
Revíziu plynového kotla si nenechávajte na poslednú chvíľu (vykurovacia sezóna môže začať skôr ako si myslíte) a nie vždy sa vyplatí robiť medzi revíziami „prestávky“. Ideálne je absolvovať prehliadku technikom raz do roka pred začiatkom topnej sezóny.
Revízie plynových kotlov poznáme dve: prvotnú pred spustením kotla v plnej prevádzke a pravidelnú prevádzkovú, ktorú fyzické osoby síce nemajú zo zákona vyslovene prikázanú, ale mala by sa robiť – predsa len, ohľadom plynu je namieste nepodceňovať bezpečnosť. Výsledkom revíznej kontroly musí byť fyzický dokument, protokol o vykonanej prehliadke, podpísaný pracovníkom, ktorý má na to oprávnenie (certifikát).
Ideálne je, ak revíiu vykoná technik, ktorý sa špecializuje na vašu značku kotla (samozrejme, technici sa snažia byť univerzálni a pri práci prichádzajú do kontaktu s viacerými značkami – spomeňme tie populárne na Slovensku: Viessmann, Buderus, Bosch, Protherm, Baxi, Vaillant, no je ich oveľa viac).
Úlohou je technika je kotol vyčistiť (po roku z neho vyjde za niekoľko lopát prachu a špiny) a skontrolovať nastavenia, tesnosť, bezpečnosť, ale tiež úspornosť (pretože kotly sa časom stávajú menej efektívne, technik vám môže poradiť v akej fáze životnosti sa kotol nachádza – a ak už kotol „dožíva“, je na zvážení výmena plynového kotla). Správne nastavenie plynového kotle vám môže ušetriť až desiatky eur mesačne. Servisná prehliadka by sa mala nechať vykonať každý rok – niektorí výrobcovia kotlov ju dokonca vyžadujú, inak vám môže padnúť záruka.
Revízia plynového kotla neznamená kontorlu plynových rozvodov v dome alebo prehliadku plynových spotrebičov v domácnosti (napr. sporáku).
Nuž a nakoniec – kontrola kotla (a komína) je veľmi dôležitá aj pre poistovňu v prípade poistnej udalosti. Jednoducho, mali by ste mať všetko v poriadku, inak môžete prísť o viac peňazí. Čo všetko by vám mal technik skontrolovať nájdete napríklad tu.
