Roky rokúce tlačí Blizzard pred sebou povesť, že nikdy nevydáva priemerné alebo nebodaj zlé hry. Môže byť Heartstone slabší?

Keď to spustíte a začnú sa vám pred očami premietať nádherné obrázky / artworky, hneď viete, že aj s týmto “bočným projektom” si dali umelci krásne záležať. Celé je to tak premakané, až škoda hovoriť.

Väčšinu času ale hráč trávi na hracej ploche (škoda, že sú len 3 – hordácka, aliančná a džungľová) a po čase očarenie z obrázkov na kartičkách vyprchá – lebo tá hra je robená tak, aby ste to točili do kola stovky, tisíckykrát a strávili pri tom mladosť.

Áno, sem sa hodí varovanie: nechoďte do toho, ak ste labilný na gambling. Toto síce nie je výherný automat, ale myslím, že závislosť to môže spôsobiť (podobne ako Magic the Gathering, žrút času a vreckového).

Čaro spočíva v tom, že je to úplne zadarmo. Nič v hre vám nie je technicky zablokované ak na to nechcete minúť ani len cent. Stačí mať účet na battle.net. Lenže… lenže, a tu prichádza jemná a prepracovaná psychológia – ak chcete uspieť, stúpať vyššie v rankoch alebo prežiť v krutej aréne, začnete rozmýšľať o nákupe balíčkov kariet. Vo veľkom. Môžete si ich kúpiť za vyhrané zlaťáky, ale na to musíte hrať, hrať, hrať…

A keď súper začne z riti vyťahovať legendárne, epické alebo rarité karty, ktoré ste ani nevideli, je možné, že si nejaký ten balíček zaobstaráte aj vy, je to len pár klikov a šup – hneď to padá z balíčkov, kde je len 5 kariet (minimálne 1 raritná a sem-tam aj lepšia).

Balíček stojí 1,5 eura… vstup do arény podobe… zdá sa to byť lacné, ale keď vás v arené vytrú po 3 zápasoch za 20 minút, človek sa zamyslí – 13 euro za mesiac vo World of Warcraft, niečo pod 2 eurá za polhodinu v Heartstone. Majú to veľmi dobre vymyslené tí Blizzardi. Ale zlato sa dá nahonobiť aj hraním zadarmo, čiže aspoň tento sympatický rys.

Kľúčom je mať zostavený kvalitný deck – čiže vybrať si kombináciu 30 kariet, s ktorými budete po zamiešaní drviť živých súperov. Treba ísť na to chytro a mať aj dobrú zásobu slabších, na kryštály lacných kariet, a neskôr ultimátnych drvičov (všetko sa ale dá poraziť – napríklad mágova ovečka, super-silná karta od začiatku porazí čokoľvek). Hrať sa dá aj bez silných kariet – robiť si armádu slabých a navzájom sa bufujúcich Beastov alebo Murlockov… no, kašľať v recenzii na drobné nuansy hry :).

Možno by sme sa mali ešte pozastaviť nad nevybalancovanými postavami, ale o tom sa píše vždy a všade, neviem, či je to úplne tak – ktokoľvek sa dá poraziť. Len tie lepšie karty sa vždy hodia, že. Jediná z 9 postáv (kopírujúce klasické classy z World of Warcraft okrem Death Knighta a Monka), ktorá mi vyslovene nesadla je rogue Valeera, ale to je už o niečom inom.

Tak poďme na to, hodíme si mincou, kto ide prvý, vymeníme drahé kryštály za menej náročné a začíname…