Nesmrteľný detektív

♠ Nebol prvý, ani posledný, ale stal sa najznámejším. Každý pozná Sherlocka Holmesa v dvojšiltovej čiapke, s fajkou v ústach a so zamračeným sústredeným výrazom, ktory sa mu náhle rozjasní po rozlúsknutí zamotaného prípadu. Meno Sherlock zľudovelo.
♣ Hoci prvý príbeh tohto nezvyčajného detektíva z Baker Street vznikol už pred vyše 120 rokmi, knihy o ňom sa neustále predávajú v úctyhodných nákladoch (ročne 50 až 90 tisíc zväzkov).
♥ Hoci vie Holmes výborne boxovať, alebo strieľať z revolveru, to nie sú jeho naozajstné zbrane. Jeho tromfom je číry prenikavý um, ktorý vyráža dych ľuďom, ktorí nevidia v každom predmete naokolo príbeh. Sherlock povýšil metódu dedukcie na kráľovskú vlastnosť literárneho kriminalistu.
♦ Jeho duch žije v iných legendárnych postavách, ktoré sa inšpirovali v Sherlockovi, napríklad Dr. House, Doctor Who, Mentalista, Monk a mnoho ďalších.

Štyri romány a 56 poviedok, pre ozajstných “sherlockológov” alebo “holmesológov” je to stále málo. Pretože Sherlock vraj počas života vyriešil až vyše 2000 prípadov, niektoré doslova na pochode zaoberajúc sa inými vecami.

Nesmierne inteligentný čudák na strane zákona Holmes vyzerá stále isto – je chudý, má orlí nos, prenikavé oči, rád bafká z fajky alebo cigary a do zimy si na hlavu vždy narazí svoju zľudovelú čiapku s dvomi šiltami. Aby sa stal pre čitateľa príťažlivým, musí ho spisovateľ Arthur C. Doyle vykresľovať z ľudskejšieho pohľadu jeho asistenta doktora Watsona. Vlastne Doylovi už detektív tak úplne nepatrí – postavu si totiž “vypožičalo” množstvo iných autorov.

Sherlock má mnoho nepriateľov – a všetkých poráža svojim nezdolným intelektom. Pred revolverom uprednostňuje lupu. O ženy sa nikdy nezaujímal s výnimkou speváčky Irene Adlerovej, ktorá mala vraj tvár najkrajšej ženy a mozog najchytrejšieho muža (objavila sa zhodou okolností v príbehu Škandál v Čechách). Preto Watsona vždy prekvapilo, keď napríklad inokedy chladný Holmes zložil poklonu kráse nejakej ženy. V príbehu Charlea Augusta Milvertona sa dokonca Holmes zasnúbil – no bolo to len preto, aby získal informácie pre prípad.

O detstve Holmesa veľa nevieme, len pár narážok v príbehoch. K detektívnej konzultačnej činnosti ho priviedol otec jedného spolužiaka na univerzite – Sherlock už vtedy pátral po záhadách. Pred príchodom Watsona býval a pracoval sám, poznal rozsiahlu sieť londýnskych informátorov, väčšinou z radov spodiny alebo detí. S Watsonom spolupracoval 17 rokov, celkovo ako detektív pôsobil 23 rokov. Bol patriot, ale svojským spôsobom. Svojej krajine pomáhal podľa svojho, nemuselo to byť vždy podľa gusta vlády. Často používal veľmi nezvyčajné metódy a nebál sa ani v preoblečení vydávať sa za niekoho iného. Ovládal rôzne zbrane – od pästného zápasu po bodné alebo strelné zbrane.

Mal nesmierne veľa zvykov a čudáctiev. Podľa Watsona bol “bohémom” zlozvykov a z dom často zahaľoval do jedovatého zafajčeného oblaku. Sherlock bol čistotný človek so zmyslom pre eleganciu, hoci sa kvôli prípadom často stýkal s najspodnejšími vrstvami. V izbe mal neporiadok, hotovú katastrofu. Dopisy často systematicky nečítal a nechával zapečatené, ale mal hrôzu z vyhadzovania dokumentov – takže časom boli listiny, zväzky a dokumenty úplne všade, rovnako ako tabak ste našli skôr v perzskej papuči ako na svojom mieste. Počas nudy hádzal nože do rímsy. Bol chladnokrvý a egocentrický, nemal vôbec pochopenie pre ľudskú hlúposť, chýbala mu často základná empatia. V najväčšom chaose ale vždy prekvapil užitočnou informáciou a správnym záverom. Poprípade nejakým suchým vtipom.

Holmes mal na univerzite jediného priateľa – Victora Trevora. Vlastne si nikdy nedokázal vytvoriť okruh kamarátov, jednoducho bol samotár a nerád miešal svoje záležitosti s pohľadom iných. V knihách nebol nikdy spomenutý jeho príjem, ale mnohé historky naznačovali, že bol Sherlock relatívne pri peniazoch a občas minul veľkú sumu na hlúposť ako pravý anglický gentleman. Svojich klientov dopredu upozorňoval, že nie je lacný. Rozhodne si mohol dovoliť oveľa viac ako Watson, napriek tomu sa uspokojil s rolou spolubývajúceho na Baker Street.

A teraz poďme k tomu hlavnému – Sherlockovej schopnosti dedukčného uvažovania a zdôvodňovania záverov. Používal metódu, s ktorou by sa “z kvapky vody dal opísať oceán alebo Niagarský vodopád, bez toho, žeby ich človek predtým videl”. Jeho nesmierny zmysel pre detail vždy šokoval radových policajtov. Často hovorieval – ak odstránite nemožné, to, čo vám ostane, akokoľvek nepravdepodobné, musí byť pravda. Používal matematickú logiku, dnes by z neho bol skvelý programátor. Všímal si veci, ako miniatúrne kožené prúžky na podrážkach topánok alebo niekoľko druhov popola v popolníku.

Samozrejme, na to, aby si všimol nezrovnalosti v prípade, musel sa výborne vyznať v chémii, botanike, geológii, literatúre a mnohých iných vedách. Napríklad nezrovnalosť na obraze hviezdneho neba by určite nikdy neobjavil bez znalosti astronómie. Nuž a samozrejme, bezchybne poznal aj Britské právo, hoci ho občas z pracovných príčin pre výsledok pátrania musel obísť. Sherlock bol skvelým kryptológom a vedel rozlúsknuť aj tie najťažšie šifry. A napokon, Sherlock musel byť aj skvelý psychológ – dokonale poznal ľudskú povahu, hoci sám bol úplne iný ako tí, ktorých skúmal.
Jednoducho, Sherlock Holmes bol muž cti a starého dobrého rozumu, ktorý víťazí nad násilím a neprávom.

Obrázok je z počítačovej hry Testament of Sherlock Holmes