Portfolio Category: Wide

Oplatí sa montovať tepelné čerpadlo do veľkého domu? Ako kedy
Oplatí sa montovať tepelné čerpadlo do veľkého domu? Ako kedy

Slovensko je posiaty tzv. husákovskými rodinnými domami, stavbami z čias, keď bol stavebný materiál a hypotéky lacné, bol dostatok paliva na kúrenie a nezdalo sa, žeby to tak skoro skončilo. Dnes ale musíme viac prepočívať. Hovorí sa, že tepelné čerpadlá sa nevyplatia do takýchto rozmerných domov – sú vhodnejšie do menších nízkoenergetických domov a bungalovov. Je to naozaj tak? V zásade vhodnosť TČ závisí od niekoľkých faktorov:


1. Energetická bilancia domu:

  • Tepelné čerpadlo je efektívne v zateplených domoch s nízkou energetickou náročnosťou. Ak má váš dom vysoké tepelné straty, tepelné čerpadlo nemusí dosiahnuť optimálnu úsporu energie.
  • Pre optimálne fungovanie je dôležitá tepelná strata domu (Qh) v kW. Odporúča sa hodnota Qh do 10 kW pre tepelné čerpadlo vzduch-voda a do 20 kW pre tepelné čerpadlo zem-voda.

2. Typ tepelného čerpadla:

  • Vzduch-voda: Najbežnejší typ, cenovo dostupný a nenáročná inštalácia. Vhodný pre novostavby aj rekonštrukcie. V chladnejších oblastiach môže mať nižšiu účinnosť.
  • Zem-voda: Vyššia obstarávacia cena, ale stabilná a vysoká účinnosť aj v zimných mesiacoch. Vyžaduje si vrt vrtov hlbokých 100-200 metrov.
  • Voda-voda: Vhodný v oblastiach s bohatou zásobou podzemnej vody. Vyššia obstarávacia cena a náročnejšia inštalácia.

3. Veľkosť domu:

  • Tepelné čerpadlá sa vyrábajú v rôznych výkonnostných kategóriách. Pre veľký dom s rozlohou nad 200 m2 bude potrebný model s dostatočným výkonom – alebo viac čerpadiel.
  • Dôležitá je aj tepelná požiadavka domu na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody.

4. Ekonomické faktory:

  • Obstarávacia cena tepelného čerpadla je vyššia ako u klasických kotlov.
  • Prevádzkové náklady sú však nižšie, čo môže viesť k úspore energie a financií v priebehu niekoľkých rokov. Jemožné požiadať o štátnu dotáciu z niekoľkých projektov (Zelená domácnostiam, Obnova domov).

Nakoniec je vždy dobré zavolať odborníkovi a poradiť sa s ním.

Na Veľký Tribeč môže vystúpiť skoro každý, nie je až taký veľký
Na Veľký Tribeč môže vystúpiť skoro každý, nie je až taký veľký

V čase, keď som sa po Tribeči naposledy prechádzal, nebola v hore ani noha. Nikde žiadny človek – len čistý vzduch a panenský pokoj. Až na vrchole nakoniec dobehol jeden sivovlasý pán, ktorý povedal, že zo zvyku každý rok vystúpi na Tribeč, chvíľu sa pomotal a zase odbehol. Mimochodom, bolo to v marci a mesiac práve zo 60 percent zakrýval Slnko – hlavná show dňa. Zatmenie trvalo asi dva a pol hodiny, čiže skoro presne ako čas výstupu.

Tribeč nie je frekventovaná turistická destinácia. Najbližšie „služby“ predstavujú dedinské krčmy naokolo. Pohorie medzi Nitrou, Topoľčanmi a Zlatými Moravcami môže len ťažko konkurovať Tatrám alebo Slovenskému Raju. Samozrejme, veľa záleží od počasia. Keď je také nijaké, alebo sychravé, lístie na stromoch je opadané, tak to nie je až taký zážitok, ako keď sledujete inverziu pri východe slnka a všade pod vami sa rozprestrie hmla. Celý Tribeč je pokrytý lesom, vyhliadok na okolie nie je veľa. Čo je vec, na ktorú sa správny turista nesťažuje.

Hrebeň pohoria Tribeč má asi 35 kilometrov a najvyššie kopce sú Veľký Tribeč, Sokolec a Malý Tribeč. Ten „najvyšší“ nemá ani 830 metrov (ako to už chodí, niektoré zdroje mu pár metrov pridávajú) – to znamená, že je ideálny pre ľudí bez kondičky, starších ľudí, alebo pre všetkých ktorí si netrúfajú na viac. Tesne pod vrcholom bolo na konci marca ešte zopár lopát mokrého snehu.

Úplne hore je klasický kríž s knihou, tabuľka, lavička a ktosi tu nechal aj pietneho anjelička za kohosi zosnulého, kto mal Veľký Tribeč veľmi rád. Výhľad skoro žiadny, hustý porast naokolo. Ak chcete výhľad, musíte sa vybrať na nižšie kopce tohto nízkeho pohoria.

Vrchol sa dá zdolať tromi hodinkami pohodovej vychádzkovej chôdze po značkách, z jednej blízkych obcí, z Kovariec či Kostolian. Najľahšia cesta je asi zo Zlatna, kde je najmenšie prevýšenie a kde to sfúknete za dve hodiny. Nablízku sa nachádza zrúcanina Čierneho hradu, ale môžete byť dosť prekvapení, aký maličký môže byť objekt s názvom hrad.

Po ceste z iného smeru sa človek môže zastaviť v impozantnejšej zrúcanine hradu Gýmeš alebo pri slávnej Pustovníkovej Studni. O miestnom pustovníkovi, ktorý tu žil, koluje okolo mnoho historiek. Napríklad, že sa skrýval pred zákonom a na chatrč si napísal jánošíkovský odkaz „keď ste si ma uvarili, tak si ma aj zjedzte“. Medzi dvomi svetovými vojnami tu vraj v kopcoch mizlo až podozrivo veľa ľudí, no to je už prípad skôr pre hlavy historikov než nohy turistov. Pre milovníkov dejín a archeológov je však táto lokalita veľmi lákavá, veď napokon sú tu stopy po tisícročných hradiskách a iné pamiatky.

Ako sa začať učiť hrať na gitare
Ako sa začať učiť hrať na gitare

Stať sa druhým Jimim Hendrixom (Chuckom Berrym, Jimmym Pageom…) je jednoduché. Stačí mať gitaru. V najhoršom – požičať si ju. Ostatné príde samo (s rokmi cvičenia a nepoľavujúcou vôľou drať si prsty na strunách).

Ideálny vek na začatie s gitarou je vraj vo veku 4 až 12 rokov. V tomto veku majú deti dostatok flexibility a koordinácie na to, aby sa naučili správnu techniku hry. Okrem toho sú v tomto veku deti zvedavé a otvorené novým zážitkom. Inak, na gitaru sa môže učiť hrať aj 70-ročný dôchodca, len zrejme nebude taký dobrý ako ten Hendrix. Najťažšia vec – motivácia. A tiež nevzdať sa, keď sa vám smejú. Lebo zo začiatku – no, smejú sa vám. Najskôr vydávate pazvuky, ľúbivé tóny prídu neskôr.

Ako teda na to?

  1. Vyberte si správnu gitaru. Na trhu je k dispozícii široká škála gitár, takže je dôležité vybrať si takú, ktorá je vhodná pre vašu úroveň zručností a preferencie. Ak ste začiatočník, je dobré začať s akustickou gitarou. Akustické gitary sú lacnejšie ako elektrické gitary a sú jednoduchšie na hranie.
  2. Nájdite si učiteľa. Učiteľ vám pomôže naučiť sa správnu techniku hry a poskytne vám motiváciu a podporu. Ak si nemôžete dovoliť učiteľa, môžete sa naučiť hrať aj sami pomocou kníh, videonávodov alebo online kurzov. Najednoduchšie – podľa tabulátorov vašich obľúbených rockových vypaľovákov, čo je oveľa jednoduchšie ako sa učiť noty.
  3. Začnite s základmi. Čiže – držať správne gitaru. Ako narábať prstami, aby vám stuhli a nebolelo to. Naučte sa držať brnkátko, alebo hrať bez neho – hlavne pohodlne. Naučte sa základné akordy. Priemerná punková kapela si vraj vystačí s tromi akordami na celý život. Najdôležitejšie bývajú C, G, Am a D.
  4. Začnite hrať jednoduché skladby. Keď sa naučíte základné akordy, môžete začať hrať jednoduché skladby. Hlavné také ikonické rify, ktoré má každý rád, a ktoré často nie sú zložité.
  5. Pokračujte v cvičení. Ako budete pokročiť, budete sa musieť naučiť hrať zložitejšie akordy a skladby. Je dôležité pravidelne cvičiť, aby ste sa zlepšili.
  6. Cvičte, cvičte! Ešte pár bodov môže byť tento istý imperatív.
  7. Nezabudnite na zábavu. Ak sa nebudete baviť, skôr či neskôr to vzdáte. Najlepšie je zohnať podobných týpkov s rovnakou záľubou a založiť kapelu. A na kapele – je najdôležitejší názov. Ak máte názov, ostatné sa dostaví.