Vybrať si individuálneho freelancera alebo digitálnu agentúru, to závisí na potrebách klienta a rozsahu jeho projektu.

(…)

Takto začínajú články na tému freelanceri vs agentúry  (nasleduje 7 bodov, kde je uvedené pre a proti pre oba modely). Ja som sa rozhodol spísať, prečo digitálne agentúry nie sú bingo – nielen kvôli tomu, keď sa po nich (avšak s oveľa menším rozpočtom) dostanem do reklamného systému,  vypadnú mi zuby od úžasu, ako zle môže byť účet spravovaný a to ešte tak DRAHOU agentúrou. Je zlým pravidlom v marketingu, že keď neuspeje agentúra, ktorá od klienta berie tisícky eur, rovnakú prácu dostane potom freelancer, ktorý berie oveľa menej, ale čaká sa od neho rovnaký výsledok.

Základný rozdiel je teda  v cene.

Freelancer je jeden človek (alebo povedzme dvaja), má home office aj keď nezúri pandémia a logicky si za prácu pýta menej ako veľká značková agentúra. Nie je to pravidlo, ale predpokladajme, že áno. Freelancer nemusí vedieť všetko, a rovnako ako agentúra, má problém odmietnuť klienta, takže sa snaží pomôcť mu so svojimi obmedzenými zdrojmi.

Agentúra má zdroje širšie – teoreticky. V skutočnosti všetko závisí len na rozpočte, ktorý klient svojmu marketérovi poskytne. Veľmi zlým zlozvykom v tomto odvetví býva, že niekto niečo “outsourcuje” na iného – a rôzni marketéri to dokážu pokrytecky urobiť aj päťkrát v rade.

Uvediem príklad: klient chce internetovú reklamu na kytice kvetov. Povie, že má sto euro, 50 na reklamu, 50 na odmenu. Pre agentúru toto nie je suma. Presvedčia klienta, že by mal dať na inzeráty aspoň tisíc  euro. Potom si agentúra najmä nejakého freelancera (z lenivosti, alebo z dôvodu, že ide o stále nízku sumu), ten si najmä freelancera z Indie, a ten, keďže nedisponuje zázrakom európskych jazykov, si najme ďalšieho európskeho freelancera. A tak sa zreťazia lenivé agentúry a freelanceri, minú pre klienta pôvodných 50 euro a 950 zmizne na odmenách za posielanie otravných správ. Neborák klient si to nemusí všimnúť – ak sa nevyzná v IT veciach, môže sa stať dôverčivou zlatou baňou super korektných agentúr. (Tu je ten rozdiel: s malým budgetom freelancer nemôže podvádzať, pardon, outsourcovať a reklamy musí vyrábať a spravovať poctivo sám. Jednoducho mu nezostanú peniaze na najatie si treťej osoby).

Agentúra predstavuje klasickú firmu s pevnou adresou. Má priestory, platí nájomné, má autá s polepmi svojej značky, má recepciu s pani, ktorá sa väčšinu dňa nudí, ale keď niekto vojde, tak horúčkovito prekladá papiere – skrátka, rozpočet takej agentúry je niekoľko desiatok tisíc eur len na prevádzkové náklady. Agentúra má aj svoj manažment, ktorý je v určitých momentoch veľmi užitočný, lebo naháňa radových marketérov do roboty (verte mi, marketéri sú najlenivejšie živočíchy v zoologickej záhrade obchodu. Myslím, že mi veríte).

Apropo, správna marketingová agentúra musí mať pohovku, kde usadia nádejného klienta a ponúknu ho kávičkou. Bez pohovky to nie je agentúra. Takže vedzte, v momente ako sedíte na pohovke a chlípete svoju kávičku, suma vašej faktúry raketovo rastie, hoci agentúra neminula ešte ani 1 cent vo váš prospech.

Ešte niečo musí mať agentúra – zasadačku. V tej sa konajú porady, ktoré predstavujú jedno z hlavných ziel v agentúrach ( – aj v iných firmách, ale niekde majú porady povedzme raz do týždňa, v marketingu ich majú pokojne niekoľko denne). Predstavte si, že chcete vybaviť s pracovníkom agentúry nejaký detail, ktorý si myslíte, že zaberie druhej strane 10 minút na vybavenie. Ja si to predstavovať, žiaľ nemusím, lebo som sa už stal obeťou tohto systému.

Povedia vám, že sa musia o veci poradiť. Najlepšie poobede (pred obedom? Preboha!). Keď sa spýtate na výsledok, len počujete v telefóne zalapanie po dychu a šikovnú, stokrát použitú výhovorku. Preberie sa to zajtra. Po niekoľkých dňoch a poradách vám už dôjde, že tomu druhému sa asi nechce, má vás kompletne niekde, tak sa na rovinu spýtate, či kašleme teda na dotyčnú vec. Nie, nekašleme. Pracovník vás presvedčí, že je to stále otvorená otázka – pokojne budete tlačiť napríklad drobnú zmenu na webstránke pred sebou polroka, vymenieňate si maily, telefonáty, a nič sa nedeje.

Marketingové agentúry majú nonstop porady, na ktorých sa nič nevyrieši, len sa ľudia bavia, že by niečo mohli vyriešiť – a vzbudzujú dojem kolektívneho úsilia. Niečo ako bolo na vojne “vykazovanie činnosti”.

Pracovníci každej agentúry sú napáchnutí korporátnou terminológiou (ich agentúra môže byť pritom malá). Nemôžu za to – je to ďalší zlozvyk odvetvia. Freelanceri sa o frázovité biznisové vyjadrovanie tiež snažia, ale nepôsobí to dobre, a nie je to pre nich zdroj úspechu. Naopak, agentúry sú na planom rečenení založené (priority, flexibilita, skúsenosti).

Agenútry majú právnikov a komplikované zmluvy. Freelanceri oveľa častejšie fungujú na báze dohody (nevravím, že je to vždy správne), posielajú faktúry AŽ PO odvedení práce, nie dopredu, ale keď sú v hre menšie sumy (za ktoré sa očakávajú rovnaké výsledky ako u agentúry), tak to funguje. Ak to nefunguje – spolupráca končí. Je to smutné, ale niekedy sa kampaň nevydarí… Agentúry si dávajú do zmlúv pokuty a penále, a stretám sa z prípadmi, že donútia svojich klientov zostať veľmi dlhý čas pod “ich krídlami”, alebo musia zaplatiť nejakú absurdnú zmluvu, keď sa klient chce obhliadnuť po niekomu, kto mu reálne pomôže. Jednoducho – vedia ako z vás vytiahnuť peniaze naviac.

Technická zdatnosť je otázna u freelancerov aj agentúr. Ak na niečo nemáte – napríklad programovať skripty websystéme, ktorý ste v živote nevideli – tak do toho nechoďte. Problém v agentúre je, že spoluprácu dohaduje jeden markeťák a druhý má na tom robiť. Ten prvý je vysmiaty pozitívny predavač, ten druhý si búcha hlavu, keď dostane do rúk vec, ku ktorej by mal pôvodne výhrady.

Nepredajný produkt je taký, ak si e-shop myslí, že môže predávať veci za podstatne vyššiu cenu ako v Tescu, lebo ľudia sú hlúpi. V skutočnosti – navzdory Einsteinovej myšlienke – aj ľudská hlúposť má hranice – je ňou ľudská lakomosť. V skratke: predražené veci sa dajú predať len občas. A nie každý má na to žalúdok a nie vždy je k dispozícii dostatočný počet dôverčivých kupujúcich. Naproti tomu, niektoré produkty sú tak skvelé, že sa skoro predávajú samé – a ani vtedy si klient nemusí všimnúť, že marketér robí minimum a produkty idú na dračku ako teplé rožky.

Profesionalita je zdanlivá: aby som bol fér, tak u freelancerov rovnako ako u agentúr. Problém je, že nedokážete zistiť, či vám pomôžu s marketingom skôr, než odvedú prácu. Keď niečo nefunguje, u freelancera je to aspoň lacnejšie a dokážete sa ho zbaviť ľahšie ako prisatú agentúru, ktorá potrebuje vaše eurá na auto svojho šéfa. Freelanceri vraj častejšie bicyklujú. A robia aj po polnoci.