Starý dobrý Wolf – určite mnohí našinci až po dlhých rokoch zistili, že sa v skutočnosti hra volala Wolfenstein 3D – oslavuje okrúhlu dvadsiatku. Muži vraj na výročia zabúdajú, nuž vysmejme sa spolu tomuto mýtu a zaspomínajme na krásne časy strávené na  úteku z nemeckého lágru.

Dokonca navzdory faktu, že Wolf nikdy nemal nič spoločné s RPG hrami. Zaujímalo by ma, či to v Československu hral niekto legálne – asi sotva :).

Zbrane boli štyri, začínalo sa so štekajúcou pištoľkou, časom sme našli samopal a napokon aj minigun, ktorý žral muníciu rýchlejšie ako Halina Pawlovská taliansku šunkovú tlačenku. No a na ťažších obtiažnostiach došlo sem-tam i na verný nožík. Zabíjali sme náckov (čím sa táto hra stala vlastne edukačným projektom s posolstvom “s náckami sa nekamarátime”) v hnedých košeliach a žltými vlasmi. V Nemecku vraj túto hru nehrali.

Neskôr pribudli tí 1. nepriatelia v bielych uniformách 2. tí v modrých uniformách. A na konci zlý boss. Zvláštne, že Hitlera sme odpráskli v skoršej epizóde ako Ružovú Gertrúdu, ale tak už vo vojne chodí. V dvojke pribudli už i monštrá. Hrdina bol možno starý Slovák – volal sa Blažkovič. Pokiaľ si pamätám, tak nepohrdol ani psím žrádlom :). Psy boli asi jediné nevinné stvorenia, ktoré to v tejto hre schytali neprávom.

Čo s týmto žánrom firma ID software urobila neskôr, všetci dobre vieme. Inak by sme nečítali tento blog. Takže všetko najlepšie k dvadsiatke, milý deduško Wolfík.